§ 127
(1) Dieťaťom
sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Osobou
blízkou veku mladistvých sa rozumie osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho
veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku.
(3) Osobou
vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat
rokov.
(4) Blízkou
osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ,
osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z
nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
(5) Blízkou
osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa §
199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 2 alebo nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba,
ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s
páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
(6) Chorou osobou
sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou
chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je
dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou,
invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita
takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví.
(7)
Bezbrannou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa
nemala nádej účinne sa ubrániť pred jeho útokom.
(8) Osobou
zverenou do starostlivosti alebo dozoru sa na účely tohto zákona rozumie osoba,
ktorá je vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav alebo z iného dôvodu na
základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, na základe zmluvy zverená
inému, aby vo svojej domácnosti alebo v zariadení určenom na tento účel alebo
inde na ňu dozeral, staral sa o ňu, zaopatroval ju alebo ju vychovával.
(9)
Odkázanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá svojou výživou,
výchovou, hmotným alebo iným zaopatrením alebo starostlivosťou je odkázaná na
páchateľa.
(10)
Závislou osobou sa rozumie osoba závislá od návykových látok alebo od
návykových škodlivých činností.
(11)
Podriadenou osobou je osoba, ktorá v dôsledku postavenia je osobne, pracovne,
služobne alebo inak svojím postavením, pracovným zaradením, funkciou alebo
hodnosťou podriadená páchateľovi a v dôsledku toho je povinná prijímať a plniť
jeho pokyny, príkazy alebo rozkazy.
(12) Viacerými
osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.
§ 128
(1) Verejným
činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky,
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu,
člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo
iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených
síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku,
poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu
štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá
vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc
rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej
stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody
alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení
úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci
zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a
ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona
vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a
zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného
súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný
zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu
Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej
únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého
štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje,
aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so
súhlasom orgánov Slovenskej republiky.
(2)
Zahraničným verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá
zastáva funkciu
a) v zákonodarnom orgáne, súdnom
alebo rozhodcovskom orgáne, v nelegislatívnom zhromaždení, alebo v orgáne
verejnej správy cudzieho štátu vrátane hlavy štátu, alebo
b) v právnickej osobe, v ktorej má
rozhodujúci vplyv cudzí štát, alebo v medzinárodnej organizácii vytvorenej
štátmi alebo inými subjektmi medzinárodného práva verejného,
ak je s výkonom takej funkcie spojená
právomoc pri obstarávaní verejných záležitostí a trestný čin bol spáchaný v
súvislosti s touto právomocou.
(3) Na účely
tohto zákona sa vojakom rozumie
a) osoba, ktorá vykonáva vojenskú
službu,
b) príslušník ozbrojených síl
vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v
rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,
c) príslušník Policajného zboru,
Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej
informačnej služby a colník,
d) vojnový zajatec.
(4) Kde sa v
tomto zákone hovorí o vojenskej službe alebo o vojenskej povinnosti, rozumie sa
tým služba alebo povinnosť osôb uvedených v odseku 3 písm. c) len v čase vojny
alebo vojnového stavu.
(5)
Postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie ten, komu bola za
obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný
delikt. To neplatí, ak je uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené.
(6)
Odsúdeným sa na účely tohto zákona rozumie páchateľ, ktorý bol právoplatným
rozsudkom uznaný za vinného. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
(7)
Potrestaným sa rozumie ten odsúdený, ktorý celkom alebo sčasti vykonal súdom
uložený trest. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
(8) Ak na
spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť
alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného
činu len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie.
Účastníkom na trestnom čine môže byť aj osoba, ktorá nemá požadovanú vlastnosť,
spôsobilosť alebo postavenie. Ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť
nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak túto
vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene
páchateľ koná.
(9)
Páchateľom alebo spolupáchateľom vojenského trestného činu podľa jedenástej
hlavy osobitnej časti tohto zákona môže byť len vojak.