§ 124
(1) Škodou
sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku
alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na
právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v
príčinnej súvislosti s trestným činom.
(2) Škodou
sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak
vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene
dosiahnuť.
(3) Pri
trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej
ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na
uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena,
za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje,
vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie
odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.
§ 125
(1) Škodou
malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie
suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú
rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
(2) Ak tento
zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie
škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to,
že musí byť spôsobená aspoň škoda malá.
§ 126
(1) Pri
určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom
útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto
zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo
obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
(2) Ak ide o
ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a
rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených
veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri
určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom
alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
(3) Ak
nemožno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2
alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej
ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej
osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti
určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého
posudku.