(4) Blízkou
osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ,
osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z
nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
(5) Blízkou
osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa §
199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 2 alebo nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba,
ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s
páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.