(1) Ošetrujúci
zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a
rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby
navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej
starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 6a),
a) osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť,
alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila,
b) zákonného zástupcu, opatrovníka, poručníka, inú
fyzickú osobu ako rodič, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti,
osobu, ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti, osobu, ktorá má záujem stať
sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti, budúceho osvojiteľa,
osobu, ktorá má dieťa zverené podľa osobitných predpisov, alebo štatutárneho
zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej
starostlivosti alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy ďalej len
"zákonný zástupca"), ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť
poskytnúť, je maloleté dieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony
alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony (ďalej len "osoba
nespôsobilá dať informovaný súhlas") a vhodným spôsobom aj osobu
nespôsobilú dať informovaný súhlas.
(2) Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný
poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a
dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane
rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť.
(3) Každý, kto má právo na poučenie podľa odseku 1, má aj
právo poučenie odmietnuť. O odmietnutí poučenia sa urobí písomný záznam.