(1) Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri
uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy
len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v
ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené
prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.
(2) Ak tento zákon alebo kolektívna zmluva pri
prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne
potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, posudzuje sa ako
výkon práce celý tento čas; za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej
dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času
zamestnanca.
(3) Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa
posudzujú ako výkon práce najviac v rozsahu prevádzkového času v určenom
pružnom pracovnom období.
(4) Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené
prekážky v práci uvedené v odseku 1 druhej vete celý prevádzkový čas určeného
pružného pracovného obdobia, pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho
strane, je povinný bez zbytočného odkladu po jej odpadnutí túto neodpracovanú
časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom
nedohodol inak. Odpracovanie je možné len vo voliteľnom pracovnom čase, ak sa
nedohodla iná doba, a odpracovanie nie je prácou nadčas.