(1) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť
zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu
alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky ( § 166),
karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa
mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti
detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak
je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej
nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu
alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo
pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť
zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v
zdravotníckom zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na
nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie
alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa
poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné
vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na
nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s
tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo
pracovného času,
b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno
s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa
do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c) sprevádzanie
1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho
zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na
vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou
mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný
čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a
uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia
sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy
sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas,
najviac na desať dní v kalendárnom roku,
d) úmrtie rodinného príslušníka
1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri
úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na
účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho
manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec
obstaráva pohreb týchto osôb,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne
potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka
zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí
k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na
ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
e) svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa
poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady
mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,
f) znemožnenie cesty do zamestnania z
poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa
zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa
poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie
pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na
nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska
iným primeraným spôsobom,
h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné
bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri
sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme
zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,
i) vyhľadanie nového miesta pred skončením
pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej
doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri
skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so
súhlasom zamestnávateľa zlučovať.
(3) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi:
a) ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa odseku 2
s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
b) pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku
2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
c) pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s
náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
d) pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si
zamestnanec odpracuje.
(4) Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci
dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia
ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.
(5) Na účely určenia celkového rozsahu pracovného
voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci podľa
odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej
dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného
týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby
pracoval päť dní v týždni.
(6) Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer
zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou
mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode
sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú
začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa
prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.
(7) Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného
zárobku zamestnanca.
(8) Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť
neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s
uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy
zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o
nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v
práci.