§ 233
(1) Kto
príjem alebo iný majetok z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu
takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či
použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného
konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie,
a) prevedie na seba alebo iného,
požičia, vypožičia, prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,
dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému
zadováži, alebo
b) drží, uschováva, ukrýva, užíva,
spotrebuje, zničí, zmení alebo poškodí,
potrestá sa odňatím slobody na dva
roky až päť rokov.
(2) Odňatím
slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) z osobitného motívu, alebo
b) a získa ním pre seba alebo pre
iného väčší prospech.
(3) Odňatím
slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) ako verejný činiteľ,
b) a získa ním značný prospech, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím
slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo iného
prospech veľkého rozsahu,
b) vo vzťahu k veciam pochádzajúcim z
obchodu s omamnými, psychotropnými, jadrovými alebo vysokorizikovými chemickými
látkami, zbraňami a ľuďmi alebo z iného obzvlášť závažného zločinu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
§ 234
(1) Kto
neoznámi alebo neohlási, napriek tomu, že taká povinnosť mu vyplýva z jeho
zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,
a) skutočnosti nasvedčujúce tomu, že
iný spáchal trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233,
alebo
b) neobvyklú obchodnú operáciu,
potrestá sa
odňatím slobody na dva roky až osem rokov.
(2) Čin
uvedený v odseku 1 nie je trestný, ak páchateľ nemohol oznámenie alebo
ohlásenie urobiť bez toho, že by seba alebo blízku osobu neuviedol do
nebezpečenstva trestného stíhania.