(1) Osobitné
označenie sa môže používať na
a) vozidle
vedenom osobou so sluchovým postihnutím,
b) vozidle
lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
c) autobuse,
ktorým sa prepravujú deti,
d) vozidle
vedenom vodičom začiatočníkom.
(2)
Parkovací preukaz sa môže používať na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu alebo
má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
(3) Vodič
vozidla podľa odseku 1 písm. b) alebo podľa odseku 2 je povinný osobitné
označenie alebo parkovací preukaz odstrániť z vozidla, ak sa nepoužíva na účel,
na ktorý je určený.
(4) Osobitné
označenie na vozidle podľa odseku 1 písm. b) môže používať iba osoba, ktorej ho
na základe písomnej žiadosti vydal okresný úrad v sídle kraja príslušný podľa
miesta jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo iný oprávnený orgán v
zahraničí. Parkovací preukaz môže používať iba fyzická osoba, ktorej ho vydal
úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu alebo iný
oprávnený orgán v zahraničí. Príslušný okresný úrad v sídle kraja vedie evidenciu
vydaných osobitných označení podľa odseku 1 písm. b) v rozsahu meno,
priezvisko, dátum a miesto narodenia a trvalý alebo prechodný pobyt, pričom je
povinný poskytnúť Policajnému zboru na jeho žiadosť informácie o vydaných
osobitných označeniach. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je
povinný poskytnúť Policajnému zboru na jeho žiadosť informácie o vydaných
parkovacích preukazoch v rozsahu evidenčné číslo parkovacieho preukazu, dátum
skončenia platnosti parkovacieho preukazu, názov príslušného orgánu, ktorý
parkovací preukaz vyhotovil, meno a priezvisko osoby, ktorej bol parkovací
preukaz vydaný.
(5)
Oprávnenie na používanie osobitného označenia na vozidle podľa odseku 1 písm.
b) sa preukazuje preukazom osobitného označenia vozidla vydaného okresným
úradom príslušným podľa odseku 4.
(6) Osobitné
označenie podľa odseku 1 písm. b) sa smie na vozidle používať len v súvislosti
s prepravou osoby, ktorá je držiteľom preukazu podľa odseku 5. Parkovací
preukaz sa smie na vozidle používať len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá
je jeho držiteľom. Vodič vozidla označeného osobitným označením podľa odseku 1
písm. b) je povinný pri vedení vozidla mať pri sebe preukaz podľa odseku 5 a na
výzvu policajta sa ním preukázať; ak vodičom nie je osoba uvedená v odseku 1
písm. b), stačí, ak sa takým preukazom preukáže prepravovaná osoba. Osobitné
označenie podľa odseku 1 písm. a) sa smie na vozidle používať, len ak je takou
osobou vodič vozidla.
(7) Vodič
vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá
prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vodič osobitne označeného
vozidla podľa odseku 1 písm. b) a vodič vozidla s parkovacím preukazom nemusí
po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia. Ak je to nevyhnutné, môže
vodič takéhoto vozidla vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený
len vymedzenému okruhu vozidiel, a do pešej zóny; pritom nesmie ohroziť
bezpečnosť cestnej premávky. Týmto oprávnením nie je dotknutá povinnosť vodiča
uposlúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho
oprávnení podľa tohto zákona.
(8)
Ustanovenia odseku 7 a § 23 ods. 3 sa vzťahujú aj na vozidlá označené dokladom
podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni v
znení neskorších predpisov (ďalej len "Viedenský dohovor").
(9)
Vyobrazenie osobitných označení podľa odseku 1 a ich umiestnenie na vozidle
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.