(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré
vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy
na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.
(2) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť
a) posúdenie záťaže teplom a chladom pri práci,
b) pri dlhodobom výkone práce dodržiavanie prípustných hodnôt faktorov
tepelno-vlhkostnej mikroklímy v závislosti od tepelnej produkcie organizmu
zamestnanca,
c) pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná
tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty
faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie,
ako aj na iných pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu
nameraná v tieni presahuje 30° C,
d) pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná prípustná
záťaž chladom,
e) dodržiavanie prípustných povrchových teplôt pevných materiálov a
kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,
f) vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky, ochranný odev a pitný režim
pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom.
(3) Pri nadmernej záťaži teplom podľa odseku 2 písm. b) a
chladom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj ďalšie opatrenia na ochranu
zdravia zamestnancov. Zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a
chladom pri práci je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov
upraviť vnútorným predpisom.
(4) Ak výsledky hodnotenia zdravotného rizika preukážu
záťaž zamestnancov teplom alebo chladom, zamestnávateľ je povinný vypracovať
prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu verejného
zdravotníctva; zamestnávateľ je povinný predkladať aj návrhy na jeho zmenu.