(1) Od
potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na
zdraví, možno upustiť, ak
a) páchateľ priznal spáchanie
prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak
vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno
dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho
nápravu,
b) prečin spáchala osoba z donútenia
v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin obchodovania s
ľuďmi podľa § 179, trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, alebo
trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368,
c) súd prijme záruku za nápravu
páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol,
povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné,
alebo
d) prečin spáchal v stave zmenšenej
príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá,
zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest; to
neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky.
(2) Ak sa
upustilo od potrestania páchateľa podľa odseku 1, hľadí sa na páchateľa, ako
keby nebol odsúdený.