1) Súd uloží
trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie
trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie
trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným
činom alebo ako odmenu zaň alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec
uvedenú v písmene c).
(2) Ak vec
uvedená v odseku 1 je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je
zmiešaná s majetkom páchateľa alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so
zákonom, môže súd uložiť prepadnutie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá
hodnote tejto veci.
(3)
Nedosiahnuteľnou vecou sa rozumie vec zničená, poškodená, stratená, odcudzená,
urobená neupotrebiteľnou, spotrebovaná, ukrytá, prevedená na inú osobu s cieľom
vyňať ju z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo inak odstránená
alebo ušetrené náklady.
(4) Vecou
podľa odseku 1 sa rozumejú aj príjmy z trestného činu, ako aj zisky, úroky a iné
úžitky z týchto príjmov alebo vecí.
(5) Trest
prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.
(6)
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe
vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(7)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak
a) poškodenému vznikol z činu nárok
na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené prepadnutím veci,
b) hodnota veci je v zjavnom nepomere
k miere závažnosti prečinu, alebo
c) súd upustil od potrestania
páchateľa.