§ 56
(1) Peňažný
trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného
trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
(2) Bez
splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho
ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy
páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
(3) Ak to
odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery
páchateľa, môže súd rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných
splátkach. Súčasne určí ich výšku a lehotu v dĺžke najviac jeden rok od
nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, do ktorej musí byť peňažný
trest zaplatený.
(4) Peňažný
trest, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového peňažného trestu,
ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok, alebo do tohto trestu, ak
bol uložený ako súhrnný trest alebo úhrnný trest.
(5) Peňažný
trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej
trestným činom.
§ 57
(1) Pri
ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery
páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný
zaplatiť.
(2)
Zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
(3) Ak súd
ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný
trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom
dovolenú hranicu trestnej sadzby.
(4) Ak by
náhradný trest presiahol hranicu uvedenú v odseku 3 alebo ak je peňažný trest
ukladaný popri treste odňatia slobody na doživotie, súd náhradný trest neuloží.