§49
(1) Súd môže
podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä
s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,
alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa
a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon
trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný
trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
§ 50
(1) Pri
povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú
dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
(2) V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
(3) Doba, po
ktorú viedol odsúdený v skúšobnej dobe riadny život, sa započítava do skúšobnej
doby novourčenej pri povolení odkladu výkonu trestu odňatia slobody alebo
probácie uložených za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby alebo probácie
určených pri uložení úhrnného trestu alebo súhrnného trestu.
(4) Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1,
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo
d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.
(5) Ak súd
do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez
toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
(6) Rovnako
sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia
skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal
na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné
stíhanie pre iný trestný čin.
(7) Ak sa
vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že
sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
(8) Ak súd
rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykoná,
rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.