(1) Plnomocenstvo

a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,

b) ak ho splnomocniteľ odvolal,

c) ak ho vypovedal

d) ak splnomocnenec zomrie.

(2) Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom

právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len

vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

(3) Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

(4) Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky,

ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o

odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.

(5) Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony,

môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred

konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní

vedela.

(6) Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec

povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca

neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby

zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni

nástupcovia.