Označenie pôvodného jazyka prípadne jeho
zmien uľahčuje výslovnosť alebo interpretáciu skratiek, či cudzieho textu najmä pre pomocné
technológie. Zároveň však zjednodušuje vyhľadávanie a identifikáciu dokumentov v
požadovanom jazyku pomocou automatov a zlepšuje čitateľnosť obsahu pre všetkých
používateľov.
4.1 Zmeny pôvodného jazyka textu sa v
dokumente a vo všetkých textových ekvivalentoch, ako sú titulky a podobne, zreteľne označujú.
4.1.1 V HTML sa používa atribút “lang”.
4.1.2 V XML sa používa atribút “xml:lang”.
4.2 Celý význam každej skratky sa uvádza na
mieste jej prvého použitia.
Vysvetlenie:
Uvedenie celého významu skratiek v tele
dokumentu napomáha použiteľnosti dokumentu a zabraňuje nemožnosti správne
interpretovať skratky pomocnými technológiami.
4.2.1 V HTML sa v prvkoch <abbr> a
<acronym> používa atribút “title”.
4.3 Identifikuje sa pôvodný primárny jazyk
webovej stránky. V zdrojovom kóde sa definuje hlavný jazyk obsahu webovej stránky.
4.3.1 V jazyku HTML sa v prvku <html>
používa atribút “lang”.
4.3.2 V XML sa používa atribút “xml:lang”.
4.3.3 Systémy sa nastavia tak, aby sa využila
výhoda výmenného mechanizmu obsahu HTTP (internetová špecifikácia RFC2616,
článok 14.12) a klienti mohli automaticky získať dokumenty v preferovanom
jazyku.
4.4 V metadátach sa uvádza použitá znaková
sada.
4.4.1 V HTML sa v prvku <head> používa
atribút "content-type“.
4.4.2 V XML sa používa atribút
"encoding“.