Zabezpečenie tohto pravidla je zamerané na ľahké pochopenie elektronických dokumentov

a informácií (obsahu) v elektronickej podobe pre každého čitateľa.

14.1 Webové stránky prezentujú informácie jednoduchým jazykom a zrozumiteľnou formou. Používa sa čo možno najjasnejší a najjednoduchší jazyk, zodpovedajúci obsahu webovej  stránky.

14.1.1 Popisy odkazov a nadpisov dávajú zmysel aj vytrhnuté z kontextu. Použitie informatívnych nadpisov zrýchľuje prehľad o obsahu webovej stránky.

14.1.2 Ucelená myšlienka sa uvádza tak, aby sa nachádzala v jednom obsahovom bloku.

14.1.3 Používajú sa bežné slová, ako napríklad „začať“, ktoré je vhodnejšie ako „pristúpiť“. Použitie výrazov závisí aj od cieľovej skupiny čitateľov, teda od tých, ktorým je webová stránka určená.

14.1.4 Vyhýba sa príliš komplikovaným a ťažko pochopiteľným skladbám vety.

14.1.5 Je vhodné vyhýbať sa slangu, žargónu a špecializovanému významu slov, ak nie je v obsahu uvedené vysvetlenie.

14.2 Text sa dopĺňa grafickými a zvukovými prezentáciami tam, kde uľahčia pochopenie webovej stránky.

14.3 Štýl prezentácie sa vytvára tak, aby bol zhodný pre všetky webové stránky daného webového sídla.

14.3.1 Minimalizuje sa množstvo použitých štýlov.

14.3.2 Uprednostňuje sa použitie prepojených štýlov pred vnorenými štýlmi.

14.3.3 Vo všetkých štýloch sa pre rovnaký koncept používa rovnaké meno triedy (atribút "class“).

14.4 Úvodná webová stránka jednoznačne popisuje zmysel a účel webového sídla.

14.4.1 Z úvodnej webovej stránky je zrejmé,

14.4.1.1 o aký typ webovej prezentácie ide, čo je jej cieľom a uvádza sa jej názov, čo môže byť splnené aj uvedením názvu správcu obsahu, ak je to dostatočne  výstižné,

14.4.1.2  kto je jej technickým prevádzkovateľom; z úvodnej webovej stránky je rozpoznateľné, ktorej organizácii alebo inštitúcii webové sídlo patrí, teda kto je jej správcom obsahu.

14.5 Webová stránka alebo jej časti, ktoré už nie sú platné, sa označujú ako neaktuálne.