(1) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za

a) obzvlášť závažný trestný čin,,

b) trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, trestný čin v súvislosti s detskou pornografiou, trestný čin obchodovania s ľuďmi alebo trestný čin zverenia dieťaťa do moci iného,

c) trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania alebo trestný čin nepriamej korupcie,

d) úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania.

(2) Bezúhonnosť podľa odseku 1 sa preukazuje výpisom z registra trestov,  ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. U cudzinca alebo občana Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt mimo územia Slovenskej republiky, sa preukazuje dokladom vydaným v príslušnom štáte, ktorý obsahom zodpovedá dokladom vydávaným v Slovenskej republike; takýto doklad nesmie byť starší ako tri mesiace od jeho vydania a musí byť predložený spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.