§ 36
(1) Ministerstvo zdravotníctva uzná doklad o
špecializácii, ktorý získal žiadateľ v inom členskom štáte, ak
a) je uvedený v prílohe č. 3,
b) nie je uvedený v prílohe č. 3, ale je
doplnený dokladom príslušného orgánu členského štátu, že sa považuje za doklad
rovnocenný s dokladmi o špecializácii, ktorých názvy sú uvedené v prílohe č. 3,
c) nie je uvedený v prílohe č. 3, ale je
doplnený dokladom o uznaní, podľa ktorého sa považuje za doklad rovnocenný s
dokladmi o špecializácii, ktorých názvy sú uvedené v prílohe č. 3, od
príslušného orgánu iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom doklad
o špecializácii získal,
d) nie je uvedený v prílohe č. 3, ale je
doplnený dokladom príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa uvádza, že
doklad o špecializácii potvrdzuje úspešné ukončenie špecializačného štúdia,
ktoré sa začalo pred dátumom uvedeným v prílohe č. 3 v príslušnom
špecializačnom odbore, a že držiteľ tohto dokladu o špecializácii podľa
právnych predpisov príslušného členského štátu vykonával príslušné
špecializované pracovné činnosti najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich
rokov pred vydaním tohto dokladu, alebo
e) nie je uvedený v prílohe č. 3 ani k nemu
nebol doložený doklad podľa písmen b) až d), ale po preskúmaní obsahu a rozsahu
získaných odborných vedomostí a zručností Slovenskou zdravotníckou univerzitou
v Bratislave alebo inou vzdelávacou ustanovizňou, ktorá uskutočňuje
akreditovaný špecializačný študijný program (§ 40) v príslušnom alebo v
príbuznom špecializačnom odbore, bolo zistené, že je rovnocenný s dokladom
vydávaným na území Slovenskej republiky v príslušnom špecializačnom odbore.
(2) Ministerstvo zdravotníctva umožní
žiadateľovi výber medzi adaptačným obdobím alebo skúškou spôsobilosti, ak
nemôže uznať doklad o špecializácii, pretože žiadateľ nepreukázal splnenie
žiadnej z podmienok uvedených v odseku 1 písm. b), c) a e), a po preskúmaní
obsahu a rozsahu získaných vedomostí a zručností Slovenskou zdravotníckou
univerzitou v Bratislave alebo inou vzdelávacou ustanovizňou, ktorá uskutočňuje
akreditovaný špecializačný študijný program (§ 40) v príslušnom alebo v
príbuznom špecializačnom odbore, na základe predložených dokladov zistilo, že
a) dĺžka špecializačného štúdia alebo inej
odbornej prípravy zodpovedajúcej špecializačnému štúdiu, ktoré absolvoval
žiadateľ v inom členskom štáte, bola najmenej o jeden rok kratšia, ako je
stanovená dĺžka špecializačného štúdia v príslušnom špecializačnom odbore na
území Slovenskej republiky,
b) špecializačné štúdium alebo iná odborná
príprava zodpovedajúca špecializačnému štúdiu, ktoré absolvoval žiadateľ v inom
členskom štáte, sa podstatne odlišuje od špecializačného štúdia v príslušnom
alebo príbuznom špecializačnom odbore na území Slovenskej republiky alebo
c) v špecializačnom štúdiu alebo inej
odbornej príprave zodpovedajúcej špecializačnému štúdiu, ktoré absolvoval žiadateľ
v inom členskom štáte, nie sú obsiahnuté jedna alebo viac špecializovaných
pracovných činností, ktoré sa vyžadujú na výkon príslušných špecializovaných
pracovných činností na území Slovenskej republiky a vyžadujú osobitné
špecializačné štúdium na území Slovenskej republiky, pretože na území členského
štátu, v ktorom získal odbornú spôsobilosť, takéto špecializované pracovné
činnosti neexistujú.
(3) Ak ministerstvo zdravotníctva nemôže
uznať doklad o špecializácii podľa odseku 1 písm. d) a súčasne zistí niektorú
zo skutočností uvedených v odseku 2 písm. a) a c), ministerstvo zdravotníctva
neumožní žiadateľovi výber medzi adaptačným obdobím alebo skúškou spôsobilosti,
ale výslovne určí jednu z týchto možností.
(4) Ministerstvo zdravotníctva určí jednu z
možností uvedených v odseku 3 aj vtedy, ak nemôže uznať doklad o špecializácii
podľa odseku 1 písm. d), pretože žiadateľ vykonával príslušné špecializované
pracovné činnosti na území iného členského štátu podľa právnych predpisov
príslušného členského štátu menej, ako sú tri po sebe nasledujúce roky počas
piatich rokov pred vydaním tohto dokladu, a súčasne ide o špecializovanú
sestru, ktorá neabsolvovala príslušné štúdium na výkon odborných pracovných
činností sestry.
(5) Ministerstvo zdravotníctva upustí od
uplatnenia adaptačného obdobia alebo skúšky spôsobilosti uvedených v odsekoch 2
a 3, ak predložený doklad o špecializácii patrí do systému vzájomného uznávania
kvalifikácií na základe spoločnej platformy, v ktorej je zahrnutá aj Slovenská
republika. Spoločnou platformou na účely tohto zákona sa rozumie sústava
kritérií odbornej kvalifikácie dohodnutá jednotlivými členskými štátmi na
kompenzovanie podstatných rozdielov zistených v požiadavkách na odbornú
prípravu na dané povolanie v týchto členských štátoch.
(6) Slovenská zdravotnícka univerzita v
Bratislave alebo iná vzdelávacia ustanovizeň, ktorá posúdila obsah a rozsah
získaných vedomostí a zručností, vo svojom posudku pre ministerstvo
zdravotníctva uvedie
a) vedomosti a zručnosti, ktoré by žiadateľ
mal preukázať v adaptačnom období, a odporúčanú dĺžku adaptačného obdobia v
ustanovenom týždennom pracovnom čase, pričom zohľadní aj jeho osobné predpoklady a
skutočnosť, že v inom členskom štáte ide o kvalifikovaného zdravotníckeho
pracovníka,
b) vedomosti a zručnosti zásadného významu na
výkon príslušných špecializovaných pracovných činností, ktoré by žiadateľ mal
preukázať skúškou spôsobilosti, a odporúčaný termín vykonania skúšky, pričom
zohľadní aj jeho osobné predpoklady a skutočnosť, že v inom členskom štáte ide
o kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.
(7) Adaptačné obdobie nesmie trvať viac ako
tri roky. Počas adaptačného obdobia žiadateľ vykonáva zdravotnícke povolanie na
území Slovenskej republiky v pracovnom pomere pod dohľadom fyzickej osoby,
ktorá je odborne spôsobilá na samostatný výkon špecializovaných pracovných
činností v príslušnom špecializačnom odbore. Súčasťou adaptačného obdobia môže
byť v prípade potreby aj vzdelávanie zamerané na získanie vedomostí a
zručností, ktoré by žiadateľ mal preukázať podľa odseku 6 písm. a). Vzdelávacia
ustanovizeň, ktorá vydala posudok podľa odseku 6, podá písomné vyjadrenie k
rozsahu vykonávaných pracovných činností, úrovni nadobudnutých vedomostí a
zručností podľa odseku 6 písm. a), prípadne k vzdelávaniu absolvovanému počas
adaptačného obdobia; písomnému vyjadreniu nesmie predchádzať žiadna skúška.
(8) Skúška spôsobilosti je zameraná na
posúdenie odborných vedomostí a zručností vo vzťahu k samostatnému výkonu
špecializovaných pracovných činností v príslušnom špecializačnom odbore na
území Slovenskej republiky. Žiadateľ musí byť pred vykonaním skúšky
spôsobilosti oboznámený s obsahom a rozsahom vedomostí a zručností, ktoré má
preukázať, a s formou skúšky. Skúšku spôsobilosti žiadateľ vykoná vo vzdelávacej
ustanovizni, ktorá vydala posudok podľa odseku 6. Skúška spôsobilosti sa vykoná
v štátnom jazyku a má písomnú, ústnu alebo praktickú časť. Formu skúšky určí
vzdelávacia ustanovizeň v závislosti od zistených rozdielov podľa odseku 6
písm. b). Vzdelávacia ustanovizeň vypracuje správu o úspešnom absolvovaní
skúšky spôsobilosti.
(9) Ministerstvo zdravotníctva uzná doklad o
špecializácii podľa odsekov 2 až 4 po predložení vyjadrenia podľa odseku 7
alebo správy podľa odseku 8, z ktorých vyplýva, že žiadateľ môže začať
samostatne vykonávať pracovné činnosti v príslušnom špecializačnom odbore.
(10) Ministerstvo zdravotníctva uzná doklad o
špecializácii, ktorý získal žiadateľ v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak
žiadateľ doložil doklad o vykonávaní príslušných špecializovaných pracovných
činností najmenej tri roky na území členského štátu, ktorý jej takýto doklad o
špecializácii uznal.
(11) Ministerstvo zdravotníctva uzná doklad o
špecializácii, ktorý získal žiadateľ v štáte, ktorý nie je členským štátom, aj
keď žiadateľ nespĺňa podmienku podľa odseku 10, ak žiadateľ po preskúmaní
obsahu a rozsahu získaných odborných vedomostí a zručností Slovenskou
zdravotníckou univerzitou v Bratislave alebo inou vzdelávacou ustanovizňou
uskutočňujúcou rovnaký alebo príbuzný akreditovaný špecializačný študijný
program splnil požiadavky ustanovené na získanie príslušnej špecializácie na
území Slovenskej republiky.
(12) Osoba, ktorá má uznaný doklad o
špecializácii, môže začať samostatne vykonávať špecializované pracovné činnosti
v príslušnom špecializačnom odbore až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
o uznaní dokladu o špecializácii.
(13) Pri uznávaní dokladu o špecializácii
žiadateľovi, ktorý je rodinným príslušníkom občana členského štátu, sa postupuje podľa odsekov 1 až 9.
(14) Ako diplom o špecializácii v príslušnom
špecializačnom odbore v zdravotníckom povolaní lekár a zubný lekár sa podľa
tohto zákona neuznáva kvalifikácia felčiar
získaná v Bulharsku pred 31. decembrom 1999.
(15) Ministerstvo zdravotníctva uverejňuje na
svojej internetovej stránke zoznam špecializačných študijných programov, pri
ktorých postupuje podľa odsekov 2 až 4.
§ 37
(1) Žiadosť o uznanie dokladu o špecializácii
sa podáva v písomnej forme. K žiadosti žiadateľ doloží
a) právoplatné rozhodnutie o uznaní dokladu o
vzdelaní (§ 35 ods. 1) alebo doklad o odbornej spôsobilosti získaný na území
Slovenskej republiky,
b) doklad o špecializácii (§ 35 ods. 2),
c) iné doklady, ak sa vyžadujú podľa § 36,
d) úradne osvedčený preklad dokladov uvedených
v písmenách b) a c) do štátneho jazyka,
e) fotokópiu dokladu preukazujúceho totožnosť
a rodinný príslušník občana členského štátu aj doklad potvrdzujúci, že je rodinným
príslušníkom občana členského štátu s pobytom na území Slovenskej republiky.
(2) Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať
od osoby, ktorá získala v inom členskom štáte doklad o špecializácii v inej ako
dennej forme štúdia, ktoré sa začalo pred 31. decembrom 1983, aby okrem dokladu
o špecializácii predložila aj doklad potvrdzujúci, že najmenej počas troch po
sebe nasledujúcich rokov v priebehu posledných piatich rokov predchádzajúcich
vydaniu tohto dokladu vykonávala v členskom štáte činnosť v príslušnom
špecializačnom odbore.
(3) Ak má ministerstvo zdravotníctva
pochybnosti o pravosti predloženého dokladu o špecializácii alebo iných
predložených dokladov [odsek 1 písm. b) a c)], požiada príslušný orgán
dotknutého štátu o potvrdenie pravosti dokladu.
(4) Ministerstvo zdravotníctva rozhodne o
uznaní dokladov o špecializácii podľa § 36 ods. 1 až 5 do troch mesiacov od
doručenia kompletnej žiadosti o uznanie dokladu o špecializácii podľa odseku 1
vrátane lehoty dvoch mesiacov, v ktorej rozhoduje príslušný orgán podľa
osobitného predpisu. Ministerstvo zdravotníctva rozhodne o uznaní dokladov o
špecializácii podľa § 36 ods. 9 až 11 do štyroch mesiacov od doručenia žiadosti
o uznanie dokladu o špecializácii podľa odseku 1. Súčasťou rozhodnutia o uznaní
dokladu o špecializácii je informácia o platných právnych predpisoch Slovenskej
republiky, ktoré upravujú verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie,
zdravotnú starostlivosť vrátane etiky výkonu zdravotníckeho povolania.
(5) Slovenská zdravotnícka univerzita v
Bratislave alebo iná vzdelávacia ustanovizeň uskutočňujúca rovnaký alebo
príbuzný akreditovaný špecializačný alebo certifikačný študijný program je
povinná ministerstvu zdravotníctva poskytnúť potrebnú súčinnosť pri uznávaní
dokladov o špecializácii a certifikátov.
(6) Súčasťou rozhodnutia o uznaní dokladu o
špecializácii je aj rozhodnutie o práve používať profesijný titul viažuci sa na
príslušnú špecializáciu alebo certifikát alebo jeho skratku podľa § 37b.