Čl.46
(1) Každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.
(2) Kto
tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,
môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
(3) Každý má
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
(4)
Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Čl.47
(1) Každý má
právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe alebo blízkej osobe.
(2) Každý má
právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi
verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
(3) Všetci
účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
(4) Kto
vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo
na tlmočníka.
Čl.48
(1) Nikoho
nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
(2) Každý má
právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Čl.49
Len zákon
ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na
právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.
Čl.50
(1) Len súd
rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
(2) Každý,
proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd
nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(3) Obvinený
má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa
mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
(4) Obvinený
má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.
(5) Nikoho
nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo
oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych
opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(6)
Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď
bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.