(1) Kto sa
hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha zločin, na ktorý
tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v
treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a spáchanie alebo dokončenie takého
zločinu alebo trestného činu neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej
spôsobilej osoby, alebo príslušného orgánu, potrestá sa odňatím slobody až na
tri roky.
(2) Kto
spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol zločin prekaziť bez
značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do
nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného
stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpečenstva trestného stíhania však
nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa týka neprekazenia zločinu, za ktorý tento
zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie.
(3) Prekaziť
zločin možno aj jeho včasným oznámením orgánu činnému v trestnom konaní alebo
Policajnému zboru; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie nadriadenému alebo
služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone
väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(4)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na osobu, ak by jej splnením porušila
spovedné tajomstvo.