(1) Kto sa
hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon
ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo
niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy
osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu
činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide
o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo
výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru
väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Kto
spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez
toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia
na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania.
(3) Kto
spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak by oznámením trestného činu
porušil
a) spovedné tajomstvo
alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod
podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou činnosťou, alebo
b) zákonom
uznanú povinnosť mlčanlivosti.