(1) Každý má právo konať pred správnym súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd uznesením tlmočníka.

(2) Ak písomné podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, správny súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu, inak ho zabezpečí sám.

(3) Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. Na trovy prekladu podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa piatej hlavy druhej časti tohto zákona.