(1) Trestné
sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na
polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov
a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.
(2)
Nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za
podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo
vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k
dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.
(3) V
prípade, ak mladistvý spáchal obzvlášť závažný zločin a miera závažnosti takého
obzvlášť závažného zločinu pre spoločnosť je vzhľadom na zavrhnutiahodný spôsob
vykonania činu alebo vzhľadom na zavrhnutiahodnú pohnútku alebo vzhľadom na
ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoká, môže súd uložiť trest
odňatia slobody nad sedem rokov až do pätnásť rokov, ak má za to, že trest
uvedený v odseku 1 na dosiahnutie účelu nepostačuje.
(4) Trest
odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku,
vykonáva v ústavoch na výkon trestu pre mladistvých.
(5) Súd môže
rozhodnúť, že v ústave na výkon trestu pre mladistvých sa vykoná trest aj u
mladistvého, ktorý už prekročil osemnásty rok svojho veku; pritom prihliadne
najmä na dĺžku trestu a na stupeň a povahu narušenia mladistvého.