Definícia
35.1. Konania alebo opomenutia ECB podliehajú preskúmaniu alebo výkladu Súdneho dvora
Európskej únie za podmienok stanovených zmluvami. ECB môže zahájiť súdne konanie v prípadoch
a za podmienok stanovených zmluvami.
35.2. Spory medzi ECB na jednej strane a jej veriteľmi, dlžníkmi alebo akoukoľvek inou osobou
na strane druhej rozhodujú príslušné vnútroštátne súdy, okrem prípadu, ak je daná právomoc
Súdneho dvora Európskej únie.
35.3. Na ECB sa vzťahuje úprava o zodpovednosti podľa článku 340 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie. Zodpovednosť národných centrálnych bánk sa riadi príslušným vnútroštátnym právom.
35.4. Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať na základe akýchkoľvek arbitrážnych
doložiek zahrnutých v zmluve uzatvorenej Úniou alebo v jej mene bez ohľadu na to, či má zmluva
verejnoprávny alebo súkromnoprávny charakter.
35.5. Rozhodnutie ECB o predložení veci Súdnemu dvoru Európskej únie prijme Rada guvernérov.
35.6. Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa plnenia
povinností národných centrálnych bánk podľa zmlúv a tohto štatútu. Ak sa ECB domnieva, že
národná centrálna banka si nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv, podá stanovisko s odôvodnením
a umožní danej národnej banke vyjadriť pripomienky. Ak národná centrálna banka nevyhovie
stanovisku ECB v stanovenej lehote, ECB môže predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.