(1) Čin inak
trestný nie je trestným činom, ak ním agent ustanovený podľa osobitného
predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa ohrozí
alebo poruší záujem chránený týmto zákonom len preto, že bol k tomu donútený
zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak
spácha taký čin v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej
osoby.
(2)
Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak agent spácha trestný čin úkladnej vraždy podľa
§ 144, vraždy podľa § 145, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa §
200, sexuálneho zneužívania podľa § 201, všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods.
2 až 4, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa §
291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293,
vlastizrady podľa § 311, úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru
podľa § 313, § 314, záškodníctva podľa § 315, § 316, sabotáže podľa § 317,
vyzvedačstva podľa § 318, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem
účasti na terorizme podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425 alebo ak činom
uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(3) Čin inak trestný uvedený v § 332 až 334 a v § 336 ods. 2 spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu podľa § 326, § 328 až 330 alebo § 336 ods. 1 spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom.