(1) Služobný orgán konanie zastaví, ak:
a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať služobný orgán,
b) účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania, alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať služobný orgán,
c) účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a konanie sa týka len tohto účastníka konania,
d) účastník konania na výzvu služobného orgánu v určenej lehote nedoplnil predpísané náležitosti podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,
f) odpadol dôvod konania začatého na podnet služobného orgánu,
g) sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
h) tak ustanoví osobitný zákon.

(2) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c) a f) sa nemožno odvolať.

(3) Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba vyznačí v spise.