Definícia
(1) Ústredný orgán alebo vyšší územný celok, ktorý
určil subjekt hospodárskej mobilizácie, môže subjektu hospodárskej
mobilizácie uložiť pokutu do 16 500 eur, ak
a) nevykoná opatrenie hospodárskej mobilizácie určené v rozhodnutí alebo v príkaze podľa § 4 ods. 1 písm. d),
b) nedodrží § 34 až 36 o nakladaní s majetkom štátu určeným na hospodársku mobilizáciu.
(2)
Ustanovením odseku 1 písm. b) nie je dotknutá povinnosť náhrady
výdavkov na obstaranie majetku hospodárskej mobilizácie alebo jej
pomernej čiastky.
(3) V období krízovej situácie môže ústredný
orgán alebo vyšší územný celok podľa odseku 1 uložiť určenému subjektu
za nevykonanie opatrení hospodárskej mobilizácie určených v
rozhodnutí alebo v príkaze pokutu do 33 000 eur.
(4) Obvodný
úrad môže uložiť určenému subjektu, podnikateľovi a inej právnickej
osobe, ktorá nie je určeným subjektom, a fyzickej osobe za neplnenie
povinností podľa § 19 ods. 6, § 20 a 22 pokutu do 33 000 eur.
(5)
Ústredný orgán, ktorý určil subjekt hospodárskej mobilizácie vo svojej
pôsobnosti, alebo vyšší územný celok, ktorý určil subjekt hospodárskej
mobilizácie vo svojej pôsobnosti, alebo obvodný úrad pri ukladaní pokuty
prihliada na výšku škody a spoločenskú nebezpečnosť konania, ktoré bolo
spôsobené porušením povinností subjektu hospodárskej mobilizácie podľa
odseku 1 a právnickej osoby, ktorá nie je určeným subjektom podľa odseku
4.
(6) Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa
ústredný orgán, ktorý určil subjekt hospodárskej mobilizácie vo svojej
pôsobnosti, alebo vyšší územný celok, ktorý určil subjekt hospodárskej
mobilizácie vo svojej pôsobnosti, alebo obvodný úrad dozvedel o porušení
povinností subjektu hospodárskej mobilizácie alebo právnickej osoby,
ktorá nie je určeným subjektom, najneskôr však do piatich rokov odo dňa,
keď k porušeniu povinností došlo.
(7) Na konanie o ukladaní sankcií sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 16) ak odsek 1 neustanovuje inak.
(8) Pokuty uložené podľa odsekov 1 až 4 sú príjmom štátneho rozpočtu.