(1) Odobrať orgány, tkanivá a bunky z tela živého darcu na účely ich prenosu alebo transplantácie do tela inej osoby možno len vtedy, ak
a) sa predpokladá, že odber vážne neohrozí zdravotný stav darcu,
b) sa predpokladá priamy liečebný prospech pre príjemcu,
c) prospech pre príjemcu prevažuje nad ujmou darcu,
d) nemožno získať vhodný orgán, tkanivo alebo bunky od mŕtveho darcu,
e) nie je známy nijaký alternatívny liečebný postup s lepším alebo porovnateľným výsledkom.
(2) Darcom podľa odseku 1 môže byť len osoba plne spôsobilá na právne úkony, ktorá dala na odber písomný informovaný súhlas po predchádzajúcom poučení. Vo výnimočných prípadoch darcom podľa odseku 1 môže byť aj osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas na základe informovaného súhlasu zákonného zástupcu, ak
a) sa odber týka regeneratívneho tkaniva,
b) nie je k dispozícii vhodný darca, ktorý je spôsobilý dať informovaný súhlas,
c) potenciálnym príjemcom je brat darcu alebo sestra darcu,
d) darcovstvo má pre príjemcu život zachraňujúci potenciál.
(3) Darcom podľa odseku 1 nesmie byť osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Vo výnimočných prípadoch darcom podľa odseku 1 môže byť aj osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, ak príjemcom je jej blízka osoba a darcovstvo môže príjemcovi zachrániť život.
(4) Konzílium transplantačného centra posúdi, či možno odôvodnene predpokladať úspešné ukončenie odberu orgánu a transplantácie, a zváži splnenie podmienok podľa odseku 1. Odber nemožno uskutočniť, ak možno predpokladať vážne ohrozenie zdravotného stavu darcu, a to ani za predpokladu jeho informovaného súhlasu.
(5) Odber orgánov na účely transplantácie do tela osoby priamo geneticky príbuznej s darcom sa môže vykonať len po schválení konzíliom transplantačného centra. Odber orgánov, tkanív alebo buniek na účely prenosu do tela osoby vzdialene geneticky príbuznej s darcom alebo osoby geneticky nepríbuznej s darcom sa môže vykonať len po schválení konzíliom, ktoré na tieto účely určí ministerstvo zdravotníctva.