(1) Správny
orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že
a) skutok, o
ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom,
b) skutok
nespáchal obvinený z priestupku,
c) spáchanie
skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané,
d) obvinený
z priestupku požíva podľa medzinárodného práva alebo podľa zákona výsady a
imunity,
e) obvinený
z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšil pätnásty rok svojho veku
alebo trpel duševnou poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojím konaním
porušuje alebo ohrozuje záujmy chránené zákonom, alebo ovládať svoje konanie,
f) zodpovednosť
za priestupok zanikla,
g) o skutku
už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo orgánom činným v trestnom
konaní,
h) za
priestupok bola uložená bloková pokuta,
ch) o skutku
už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom konaní a toto rozhodnutie sa
považuje za postačujúce,
i) obvinený
z priestupku zomrel,
j)
navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť alebo sa nedostavil na
ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu,
hoci bol riadne a včas predvolaný,
k) v konaní
o urážke na cti došlo ku zmieru,
l) vec bola
postúpená podľa § 71 po začatí konania.
(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania je prípustné len vtedy, ak bolo
konanie zastavené podľa odseku 1 písm. a), b), c) a j); v týchto prípadoch sa
rozhodnutie o zastavení konania účastníkom konania oznamuje; v ostatných
prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania vyznačí v spise a účastníci
konania sa o zastavení konania len upovedomia.