(1)

Škodou na lesnom majetku sa na účely tohto zákona rozumie najmä škoda spôsobená imisiami, inými antropogénnymi škodlivými činiteľmi, požiarmi alebo škoda spôsobená zverou.

(2)

Ten, kto spôsobí škodu na lesnom majetku (ďalej len „pôvodca škody“), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Vlastník lesného majetku je povinný poskytnúť súčinnosť pôvodcovi škody pri vykonávaní opatrení na nápravu. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť tým nie sú dotknuté. Na náhradu škody spôsobenej na lesnom majetku sa vzťahujú všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.

(3)

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže pôvodcovi škody uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2.

(4)

Ak sa opatrenia na nápravu vykonávajú na nehnuteľnostiach vo vlastníctve inej osoby, ako je pôvodca škody, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu. Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda, na jej náhradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody.