(1)
Zabezpečovanie radiačnej ochrany pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu za bežných podmienok zahŕňa opatrenia na zisťovanie a vylúčenie faktorov, ktoré v priebehu vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu môžu byť príčinou rizika ožiarenia obyvateľov a ktoré z hľadiska radiačnej ochrany nemožno zanedbať.
(2)
Posudzovanie zabezpečenia radiačnej ochrany pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu, pri ktorej riziko ožiarenia nemožno zanedbať, sa v štádiu plánovania a schvaľovania vykonáva na základe miery rizika ožiarenia
a)
posudzovaním a schvaľovaním navrhovaného umiestnenia pracoviska alebo zariadenia, ktorého prevádzka zahŕňa riziko ožiarenia obyvateľstva na dotknutom území z hľadiska radiačnej ochrany s ohľadom na demografické, meteorologické, geologické, hydrologické a ekologické podmienky,
b)
posudzovaním a povoľovaním len takého pracoviska alebo zariadenia, pri ktorom je preukázateľne zabezpečená zodpovedajúca ochrana pred ožiarením alebo pred rádioaktívnou kontamináciou, ktorá by mohla presiahnuť hranice zariadenia alebo rádioaktívnou kontamináciou, ktorá by sa mohla rozšíriť do pôdy pod zariadenie,
c)
posudzovaním a schvaľovaním plánov vypúšťania rádioaktívnych látok,
d)
opatreniami na kontrolu prístupu jednotlivcov z obyvateľstva na pracovisko alebo do zariadenia.
(3)
Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu v rámci plánovanej situácie ožiarenia, je povinný zabezpečiť radiačnú ochranu obyvateľov pred ožiarením v dôsledku nakladania so zdrojom ionizujúceho žiarenia na pracovisku alebo v dôsledku vypúšťania rádioaktívnej látky do okolia pracoviska; pri plnení uvedenej povinnosti sa radí s expertom na radiačnú ochranu.