(1) Osobou povinnou platiť daň z uhlia (ďalej len „platiteľ dane z uhlia“) je na účely tohto zákona osoba, ktorá

a) dodala uhlie na daňovom území konečnému spotrebiteľovi uhlia,

b) spotrebovala uhlie na daňovom území a ktorá je výrobcom uhlia alebo obchodníkom s uhlím.

(2) Platiteľom dane z uhlia je aj

a) konečný spotrebiteľ uhlia, ktorému zahraničná osoba dodala uhlie na daňovom území, okrem konečného spotrebiteľa uhlia, ktorý je koncovým odberateľom uhlia v domácnosti,

b) zahraničná osoba, ktorá dodala uhlie na daňovom území koncovému odberateľovi uhlia v domácnosti,

c) osoba, ktorá spotrebovala uhlie oslobodené od dane na iný účel, ako je uvedený v § 19,

d) osoba, ktorá spotrebovala uhlie, z ktorého nevznikla daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 a ods. 2 písm. a).

(3) Platiteľom dane z uhlia je aj osoba,

a) ktorá je konečným spotrebiteľom uhlia okrem koncového odberateľa uhlia v domácnosti a na ktorej účet bolo predložené colné vyhlásenie na prepustenie uhlia do voľného obehu, ak na voľný obeh nenadväzuje oslobodenie od dane,

b) ktorej colný dlh vznikol iným spôsobom ako podľa písmena a),

c) na ktorej účet bolo pri dovoze predložené colné vyhlásenie na prepustenie uhlia do voľného obehu.

Odkaz na Slov-lex