(1)     Prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa môže uskutočniť, ak Komisia rozhodla, že tretia krajina, územie alebo jeden či viaceré určené odvetvia v danej tretej krajine alebo medzinárodná organizácia, zaručujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov. Takýto prenos nevyžaduje osobitné povolenie.

(2)     Ak neexistuje rozhodnutie Komisie podľa odseku 1, prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa môže uskutočniť len vtedy, ak sa poskytnú primerané záruky ochrany osobných údajov.

(3)     Primerané záruky podľa odseku 2 sa môžu ustanoviť bez toho, aby bolo potrebné žiadať úrad o osobitné povolenie, prostredníctvom

a)    medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b)   vnútropodnikových pravidiel podľa § 49,

c)    štandardnej doložky o ochrane údajov, ktoré prijala Komisia,

d)   štandardnej doložky o ochrane údajov, ktoré prijal úrad,

e)    schváleného kódexu správania podľa § 85 spolu so záväzkami prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v tretej krajine spočívajúcimi v uplatňovaní primeraných záruk, a to aj ak ide o práva dotknutej osoby, alebo

f)    certifikátu podľa § 86 spolu so záväzkom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v tretej krajine spočívajúcim v uplatňovaní primeraných záruk, a to aj ak ide o práva dotknutej osoby.

(4)     Primerané záruky podľa odseku 2 sa môžu tiež zabezpečiť na základe povolenia úradu najmä

a)    zmluvnými doložkami medzi prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom a prevádzkovateľom, sprostredkovateľom alebo príjemcom v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, alebo

b)   ustanoveniami v administratívnych dohodách medzi orgánmi verejnej moci alebo verejnoprávnymi inštitúciami, ktoré zahŕňajú účinné prostriedky na uplatnenie práva dotknutej osoby na podanie návrhu na začatie konania podľa § 100 a na inú právnu ochranu podľa osobitného predpisu.