Účelom návrhu zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je dosiahnuť súlad vnútroštátneho právneho poriadku pre oblasť ochrany osobných údajov s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v.  EÚ L 119,4.5.2016) (ďalej len „nariadenie“), ktoré vstúpilo do platnosti dňa 24. mája 2016 s dvojročným prechodným obdobím na zosúladenie sa s vnútroštátnymi právnymi poriadkami členských štátov, teda aj právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Nariadenie sa začne uplatňovať od 25. mája 2018. Nariadenie ruší smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995) v znení (Ú. v. ES L 284, 31.10.2003) (ďalej len „smernica 95/46“).

Návrhom zákona sa zároveň transponuje Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) (ďalej len „smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

...

V rámci všeobecnej ochrany osobných údajov predpisovej základne Slovenskej republiky sa bude uplatňovať:

1.      pre spracúvanie osobných údajov v rámci činností, ktoré podliehajú právu Európskej únie tak nariadenie, ako aj návrh zákona, s výnimkou 1 časti až 3 časti návrhu zákona,

2.      pre spracúvanie osobných údajov v rámci činností, ktoré nepodliehajú právu Európskej únie návrh zákona ako celok,

3.      pre spracúvanie osobných údajov na účely plnenia trestného konania príslušným orgánom návrh zákona, s výnimkou vybraných ustanovení 3 časti návrhu zákona.

V zmysle vyššie uvedeného je rozhodujúce pre správnu identifikáciu, či subjekt podlieha aj 1 časti a 2 časti návrhu zákona v zmysle bodu 1 a 2 vyššie uvedeného posúdiť, či samotná činnosť, v rámci ktorej dochádza k spracúvaniu osobných údajov podlieha právu Európskej únie alebo nie. Keďže právna úprava nariadenia ako aj 1 časti a 2 časti návrhu zákona sú v princípe totožné, čo sa týka rozsahu, ako aj obsahu povinností a práv v oblasti ochrany osobných údajov, tento rozdiel sa „stráca“.