(1) Samosudca môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz, ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi.

(2) Trestným rozkazom možno uložiť

a) trest odňatia slobody do troch rokov,

b) trest zákazu činnosti,

c) peňažný trest,

d) trest prepadnutia veci,

e) trest povinnej práce, ak s tým obvinený súhlasí,

f) trest domáceho väzenia,

g) trest vyhostenia,

h) trest zákazu pobytu,

i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach,

j) ochranné opatrenie; trestným rozkazom však nemožno uložiť ochranné opatrenie zhabania majetku a ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky vyššej ako 331 930 eur; samosudca postupuje podľa § 289 ods. 1, a ak ukladá ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky, postupuje podľa § 289 ods. 5.

(3) Náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani s uloženým trestom odňatia slobody presahovať tri roky.

(4) Ak samosudca potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu. Verejnému zasadnutiu nemôže vyhradiť rozhodnutie o zhabaní peňažnej čiastky a zhabaní majetku.

(5) Trestný rozkaz nie je možné vydať

a) v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

b) v konaní proti mladistvému, ak v čase jeho vydania mladistvý nedovŕšil osemnásty rok svojho veku.

(6) Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.