Poslaním
zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito,
statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi, s
dostupnými poznatkami lekárskych vied a biomedicínskymi vedami a s
prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v
ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.
Všeobecné
povinnosti zdravotníckeho pracovníka
(1)
Stavovskou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je profesionálna starostlivosť
o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu
úcty k ľudskému životu od jeho počiatku až do konca s rešpektovaním dôstojnosti
ľudského jedinca.
(2)
Povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je zachovávať život, chrániť, podporovať
a obnovovať zdravie, predchádzať chorobám, mierniť utrpenie bez ohľadu na
národnosť, rasu, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, politickú príslušnosť,
spoločenské postavenie, morálnu či rozumovú úroveň a povesť pacienta.
(3)
Zdravotnícky pracovník pri výkone svojho povolania postupuje v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(4)
Povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je byť za všetkých okolností vo svojich
profesionálnych rozhodnutiach nezávislý, zodpovedný a spoľahlivý.
(5)
Zdravotnícky pracovník pomáha pacientom uplatňovať právo slobodného výberu
zdravotníckeho pracovníka.
Zdravotnícky
pracovník a výkon jeho povolania
(1)
Zdravotnícky pracovník v rámci svojej odbornej spôsobilosti a kompetencie
vykonáva preventívne výkony, diagnostické výkony, liečebné výkony spôsobom
zodpovedajúcim súčasným poznatkom vedy.
(2)
Zdravotnícky pracovník plní svoje povinnosti aj v situáciách verejného
ohrozenia a pri katastrofách prírodnej alebo inej povahy.
(3) Od
zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom,
ktorý odporuje jeho svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života
alebo zdravia osôb. Ak zdravotnícky pracovník uplatní výhradu svedomia, je
povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa a pri uplatnení
výhrady svedomia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj svojich
pacientov.
(4)
Zdravotnícky pracovník nesmie predpisovať a podávať lieky, od ktorých vzniká závislosť,
alebo také lieky, ktoré majú účinky dopingu, na iné ako liečebné účely.
(5)
Zdravotnícky pracovník u nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich zmierňuje
bolesť, rešpektuje ľudskú dôstojnosť, priania pacienta v súlade s právnymi
predpismi a zmierňuje utrpenie. Eutanázia a asistované suicidium sú
neprípustné.
(6)
Zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva povolanie, je povinný dbať o svoj
odborný rast a sústavne sa vzdelávať.
(7)
Zdravotnícky pracovník je povinný pri výkone povolania primerane chrániť zdravotnú
dokumentáciu pred neoprávnenou zmenou, zničením alebo zneužitím.
(8)
Zdravotnícky pracovník nesmie sám alebo po dohovore s inými ordinovať neúčelné
diagnostické, liečebné ani iné výkony.
(9) Pri
predpisovaní a odporúčaní liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických
potravín sa zdravotnícky pracovník nesmie riadiť komerčnými hľadiskami, ale
výlučne poznatkami lekárskej vedy, profesionálnym úsudkom, svojím svedomím a
potrebou pacienta.
(10)
Zdravotnícky pracovník sa môže zúčastňovať na prezentácii odborných
zdravotníckych tém na verejnosti, v tlači, rozhlase a televízii a na diskusii k
nim.
(11)
Zdravotnícky pracovník nemôže používať nedôstojné praktiky smerujúce k
rozšíreniu počtu pacientov. Je zakázané takéto aktivity iniciovať
prostredníctvom druhých osôb. Reklama a inzercia súkromnej praxe,
zdravotníckych zariadení a používaných diagnostických a liečebných metód sú
povolené. Reklama musí byť pravdivá, striedma, výsostne informujúca a nesmie
mať znaky nekalej súťaže. Text reklamy a jej zverejnenie nesmú znížiť vážnosť
povolania zdravotníckeho pracovníka.
(12)
Zdravotnícky pracovník si musí byť vedomý svojho postavenia, svojej úlohy v
spoločnosti a svojho vplyvu na okolie.
Zdravotnícky
pracovník a pacient
(1)
Zdravotnícky pracovník si vo vzťahu k pacientovi plní svoje profesionálne
povinnosti.
(2)
Zdravotnícky pracovník sa k pacientovi správa korektne, s pochopením, s
rešpektovaním intimity a trpezlivosťou a nezníži sa k hrubému alebo nemravnému
konaniu. Zdravotnícky pracovník rešpektuje pacienta ako rovnocenného partnera
so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje
zdravie.
(3)
Zdravotnícky pracovník nesmie pomáhať porušovaniu cti a dôstojnosti človeka
alebo sa na ňom zúčastňovať. Každý zdravotnícky pracovník je povinný oznámiť
príslušným orgánom podozrenie z hrubého alebo krutého zaobchádzania a týrania
pacienta, a to najmä maloletej osoby a osoby zbavenej spôsobilosti na právne
úkony.
(4)
Zdravotnícky pracovník je povinný v rozsahu svojich kompetencií zrozumiteľným
spôsobom poučiť pacienta alebo jeho zákonného zástupcu o charaktere ochorenia,
zamýšľaných diagnostických a liečebných postupoch vrátane rizík o uvažovanej
prognóze a o ďalších dôležitých okolnostiach, ktoré môžu nastať v priebehu
diagnostiky a liečby.
(5)
Zdravotnícky pracovník je povinný získať informovaný súhlas pacienta, jeho
zákonného zástupcu alebo splnomocneného zástupcu pred poskytnutím nezvratného
zdravotníckeho výkonu.
(6)
Zdravotnícky pracovník nijakým spôsobom nesmie zneužiť dôveru a závislosť
pacienta. Všetky informácie získané pri výkone povolania sú dôverné počas
života pacienta, ako aj po jeho smrti.
Vzťahy medzi
zdravotníckymi pracovníkmi
(1) Základom
vzťahov medzi zdravotníckymi pracovníkmi je vzájomné uznávanie jednotlivých
zdravotníckych profesií, čestné, slušné a spoločensky korektné správanie spolu
s kritickou náročnosťou, rešpektovaním kompetencií a priznaním práva na odlišný
názor.
(2)
Zdravotnícki pracovníci, ktorí súčasne alebo následne vyšetrujú, liečia alebo
ošetrujú toho istého pacienta, vzájomne spolupracujú.
(3)
Zdravotnícki pracovníci sú povinní požiadať ďalšieho zdravotníckeho pracovníka
o konzílium vždy, keď si to vyžadujú okolnosti a pacient s tým súhlasí. Majú
právo navrhnúť osobu konzultanta. Závery konziliárneho vyšetrenia majú byť
dokumentované písomne a je povinnosťou informovať o nich pacienta s osobitným
dôrazom v prípadoch, keď sa názory zdravotníckych pracovníkov rôznia.
(4)
Zdravotnícki pracovníci nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť za prítomnosti
osoby, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom. Výnimkou z uvedených zásad je
osoba, ktorá zdravotníckemu pracovníkovi umožňuje poskytnúť prvú pomoc, alebo
taká osoba, ktorá sa v zdravotníckom zariadení vzdeláva, a ďalšia osoba, s
ktorej prítomnosťou pacient súhlasí.
(5)
Zdravotnícky pracovník nesmie podporovať činnosť nezdravotníckeho pracovníka
vykonávajúceho činnosť, ktorú môže vykonávať len zdravotnícky pracovník.
Lekár, zubný
lekár a ostatní pracovníci v zdravotníctve
(1) Lekár a
zubný lekár nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť za prítomnosti osoby,
ktorá nie je lekárom alebo zubným lekárom a nepatrí k zdravotníckym
pracovníkom. Výnimkou z uvedených zásad je osoba, ktorá lekárovi a zubnému
lekárovi umožňuje poskytnúť prvú pomoc, alebo taká osoba, ktorá sa u lekára
vzdeláva alebo pracuje, a ďalšia osoba, s ktorej prítomnosťou pacient súhlasí.
(2)
Zdravotnícky pracovník nesmie podporovať osoby vykonávajúce činnosť, ktorú môže
vykonávať len zdravotnícky pracovník.