(1) Štátny zamestnanec má právo najmä

     a) na vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,
     b) na plat,
     c) na kontinuálne vzdelávanie,
     d) odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
     e) odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah činností uvedených v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,
     f) odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo podľa služobných predpisov patrí do výlučnej pôsobnosti vedúceho zamestnanca,
    g) nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie,
    h) podávať sťažnosti vo veciach štátnej služby služobnému úradu.

(2) Štátny zamestnanec má okrem práv podľa tohto zákona aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.