(1) Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby; to neplatí, ak bol štátny zamestnanec vzatý do väzby.

(2) Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a bol prepustený z väzby, ak by jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

(3) Ak bol štátny zamestnanec vzatý do väzby v čase jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby, služobný úrad toto zaradenie preruší ku dňu jeho vzatia do väzby.

(4) Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby bezodkladne po tom, ako sa o dôvodoch na zaradenie mimo činnej štátnej služby dozvedel.

(5) Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa odsekov 1 a 2 trvá

a) v dočasnej štátnej službe najdlhšie počas jej trvania, najviac však dva roky, ak odsek 6 neustanovuje inak,

b) do právoplatného skončenia trestného stíhania, najviac však dva roky, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(6) Ak trvá dôvod, pre ktorý bol štátny zamestnanec podľa odseku 1 alebo odseku 2 zaradený mimo činnej štátnej služby aj po uplynutí dvoch rokov a opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, môže generálny tajomník predĺžiť zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, najviac do právoplatného skončenia trestného stíhania.

(7) Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi suma 40 % z funkčného platu, ktorý mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma podľa prvej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do výšky 60 % funkčného platu, ktorý štátnemu zamestnancovi patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

(8) Suma podľa odseku 7 nesmie byť nižšia ako suma životného minima podľa osobitného predpisu.