2. Členské štáty vyžadujú, aby v prípade platobných transakcií vykonávaných v Únii, pri ktorých sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby alebo jediný poskytovateľ platobných služieb v danej platobnej transakcii nachádza v Únii, príjemca platby znášal poplatky, ktoré účtuje jeho poskytovateľ platobných služieb, a platiteľ znášal poplatky, ktoré účtuje jeho poskytovateľ platobných služieb.
3. Poskytovateľ platobných služieb nebráni príjemcovi platby, aby od platiteľa žiadal poplatok alebo mu ponúkol zľavu alebo ho iným spôsob smeroval k používaniu daného platobného nástroja. Akékoľvek uplatňované poplatky nesmú presiahnuť priame náklady, ktoré platí príjemca platby za používanie konkrétneho platobného nástroja.
4. V každom prípade členské štáty zabezpečia, aby príjemca platby nepožadoval poplatky za používanie platobných nástrojov, v prípade ktorých sú výmenné poplatky regulované podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) 2015/751, a ani za tie platobné služby, na ktoré sa uplatňuje nariadenie (EÚ) č. 260/2012.
5. Členské štáty môžu zakázať alebo obmedziť právo príjemcu platby požadovať poplatky vzhľadom na potrebu povzbudiť hospodársku súťaž a podporiť používanie efektívnych platobných nástrojov.