(1) Kto ako
zástupca štátu alebo osoba alebo člen skupiny konajúci na základe poverenia,
podpory alebo tichého súhlasu štátu zadrží, uväzní, unesie alebo inak pozbaví slobody
iného a následne odmietne potvrdiť pozbavenie slobody alebo zatají osud alebo
miesto pobytu iného a tým inému znemožní výkon zákonnej ochrany, potrestá sa
odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.
(2) Rovnako
ako v odseku 1 sa potrestá, kto ako nadriadený
a) vedel
alebo mal informácie, ktoré naznačovali, že podriadení podliehajúci jeho
právomoci spáchali alebo mali v úmysle spáchať čin uvedený v odseku 1,
b) mal
faktickú zodpovednosť za činnosti a kontrolu nad činnosťami súvisiacimi s činom
uvedeným v odseku 1, alebo
c) neurobil
potrebné a vhodné opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo
potlačenie činu uvedeného v odseku 1, alebo neoznámil čin uvedený v odseku 1
príslušným orgánom na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania.
(3) Odňatím
slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa potrestá, kto
a)
neoprávnene premiestni dieťa, na ktorom bol spáchaný čin uvedený v odseku 1,
alebo dieťa, ktoré sa narodilo počas zajatia matky, na ktorej bol spáchaný čin
uvedený v odseku 1,
b) neoprávnene
premiestni dieťa, na ktorého otcovi, matke alebo zákonnom zástupcovi bol
spáchaný čin uvedený v odseku 1, alebo
c) sfalšuje,
zatají alebo zničí doklady potvrdzujúce pravú totožnosť dieťaťa uvedeného v
písmene a) alebo b).
(4) Odňatím
slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odsekoch 1 alebo 2
a) na
chránenej osobe, alebo
b) spôsobí
ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.