(1) Činnosť vedúca k ožiareniu je ľudská aktivita, ktorá vedie k ožiareniu osôb

a) umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia alebo

b) prírodným ionizujúcim žiarením, ak sa prírodné rádionuklidy spracovávajú pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky.

(2) Za činnosti vedúce k ožiareniu sa nepovažujú ľudské aktivity spojené s ožiarením v ohrození.

(3) Činnosti vedúce k ožiareniu podľa závažnosti z hľadiska radiačnej ochrany sú

a) činnosti, na vykonávanie ktorých je potrebné povolenie podľa tohto zákona,

b) činnosti, ktoré sa oznamujú podľa tohto zákona,

c) činnosti, na ktoré sa nevzťahuje administratívna kontrola podľa tohto zákona.

(4) Povolenie na činnosť vedúcu k ožiareniu a oznámenie činnosti vedúcej k ožiareniu sa nevyžaduje, ak to ustanovuje osobitný predpis.