- Zákon č. 227/2002 Z. z. (o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu)
- Zákon č. 42/1994 Zb. (o civilnej ochrane obyvateľstva)
- Zákon č.
314/2001 Z. z. (o ochrane pred požiarmi)
- Zákon č. 7/2010 Z. z. (o ochrane pred povodňami)
- Zákon č.
122/2013 Z. z. (o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov)
- Zákon č. 215/2004 Z. z. (o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a
doplnení niektorých zákonov)
- Zákon č. 166/2003 Z. z. (o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním))
- Zákon č. 473/2005 Z. z. (o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
- Zákon č. 543/2002 Z. z. (o ochrane prírody a krajiny)
- Zákon č.
321/2012 Z. z. (o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých
zákonov)
- Zákon č. 466/2007 Z. z. (o ochrane pred uplatňovaním exteritoriálnych
účinkov právnych predpisov tretích krajín)
- Zákon č. 297/2008 Z. z. -(o ochrane pred legalizáciou príjmov z
trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení
niektorých zákonov)
- Zákon č. 250/2007 Z. z. (o ochrane spotrebiteľa ... )
- Zákon č. 118/1996 Z. z. (o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov)
- Zákon č. 8/2008 Z. z. (o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
- Zákon č. 355/2007 Z. z. (o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
- Zákon č. 124/2006 Z. z. (o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
- Zákon č. 219/1996 Z. z. (o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb)
- Zákon č. 377/2004 Z. z. (o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
- Zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon)
- Zákon č. 372/1990 Zb. (o
priestupkoch)
Pod pojmom aktívum (chránená hodnota) v oblasti bezpečnosti chápeme všetko to, čo má pre osobu, organizáciu, obec, štát hodnotu a čoho narušením utrpí ujmu alebo škodu.
Aktívom sú teda nielen nehnuteľnosti, hnuteľný majetok, financie, ale aj údaje, dobré meno, postavenie v práci, dôveryhodnosť, kredibilita, čistý trestný register, zdravie, HDP štátu, kvalita školstva.
Pre predstavu bohatstva sveta aktív fyzickej osoby viď „Strom aktív“ na http://www.lewik.org/d/aktiva/?lang=sk
Pod pojmom hrozba chápeme udalosť, jav, proces, aktivitu, ktorej realizáciou môže dôjsť k narušeniu, poškodeniu, ublíženiu, znehodnoteniu, zničeniu aktíva / chránenej hodnoty.
Pre každé aktívum možno identifikovať hrozby, ktoré sa ho týkajú.
Hrozby
z hľadiska úmyslu bývajú neúmyselné (napr. záplava, úder blesku, porucha
zariadenia, ochorenie) alebo úmyselné (napr. teroristický útok, lúpež, podvod).
Z hľadiska zdroja hrozby ich možno rozdeliť napr. na prírodné udalosti (napr. víchrica) a ľudskou aktivitou podmienené udalosti (napr. dopravná nehoda).
Pod pojmom dopad chápeme mieru narušenia, poškodenia, znehodnotenia aktíva (harm) a z toho vyplývajúcu mieru škody či ujmy.
" § 124
(1) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. ..."
"§ 125
(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. ..."Je zrejmé, že miera dopadu závisí nielen od
rozsahu poškodenia aktíva, ale aj jeho hodnoty.
Ak dôjde ukradnutiu auta (strata aktíva), je rozdiel, či je to nová
luxusná limuzína, alebo stará Fabia.
Ak sa dôjde k narušeniu dôvernosti informácie na úrovni „prísne tajné“, je dopad iný, ak ide o informáciu na úrovni „vyhradené“.
Pod pojmom zraniteľnosť chápeme atribút, vlastnosť, stav aktíva a jeho okolia, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť nastatia hrozby alebo veľkosť dopadu.
Príklady: nestrážená hranica, nezabezpečená počítačová sieť, horľavé materiály v objekte, voľný prístup cudzích osôb do budovy, neuzamknuté auto, genetická predispozícia k danému ochoreniu.
Pod pojmom riziko chápeme mieru pravdepodobnosti, možnosti nastania neistej udalosti a rozsah jej prípadných následkov / dopadov / škôd / ujmy.
Čiže mieru rizika ovplyvňuje:
- pravdepodobnosť, možnosť nastatia udalosti
- rozsah následku, dopadu, škody, či ujmy, ktorú udalosť spôsobí.
Protiopatrením je činnosť, aktivita,
akcia, jav, proces, ktorý redukuje mieru rizika.
Môže redukovať pravdepodobnosť nastatia škody, zraniteľnosti, veľkosť dopadu škody.
Nie každý bezpečnostný incident musí spôsobiť škodu – napr. pri streľbe osoba nemusí byť zasiahnutá, hackerský útok nemusí uspieť, jazda na červenú nemusí viesť k dopravnej nehode.
Realizáciou hrozby dochádza k narušeniu aktíva.
Aktívum veľmi často plní úlohu vo väčšom systéme, pôsobí v nejakom prostredí a preto jeho narušenie následne môže narušiť aj funkcionalitu systému alebo okolitého prostredia.
Príklady:
- dopravnou nehodou dôjde k zablokovaniu diaľnice na 4 hod.,
- ukradnutý občiansky preukaz bol následne zneužitý na vybavenie pôžičky,
- skrat transformátora odstavil od elektrickej energie podnik na 8 hodín,
- medializácia nájdených pokazených potravín poškodila dobré meno obchodného reťazca,
- porušením dopravných predpisov došlo k zadržaniu vodičského preukazu a následnej strate zamestnania vodiča z povolania,
- došlo k úniku nafty, ktorá zamorila podzemné vody ...
Nepriame následky bývajú častokrát oveľa väčšie ako priame následky pre konkrétne aktívum.
Vezmime si napr. riziká jednotlivých
druhov kriminality – ak máme sledovanú
kriminalitu za Slovensko, získame nejaké súhrnné, agregované číslo. Ak ideme po krajoch,
vidíme rozdielne frekvencie výskytu. Ak prejdeme od krajov k okresom,
rozdiely sú ešte väčšie a preto sú tieto údaje pre posúdenie rizika relevantnejšie.
Pri pokročilej analýze rizík sa snažíme
o primeranú mieru disagregácie.
Podobne je to s ochoreniami. Napr. čítame, že na onkologické ochorenia umiera 30 % ľudí. Desivé, že? Ale na niečo sa umrieť musí. Preto je omnoho podstatnejšie hodnotenie rizika po disagregácii takto: aká je pravdepodobnosť výskytu rakoviny vo veku 30-40 rokov u muža, fajčiara?
Ak potrebujete pre svoju prácu
pracovať so zákonnými definíciami bezpečnostných pojmov, alebo zostaviť pre
nich slovník, môžete využiť predpripravený slovník pojmov z 11
bezpečnostných zákonov na http://www.lewik.org/tree/ ak si zvolíte v bočnom menu doménu „Obrana a bezpečnosť“.
V slovníku sú všetky pojmy použité v daných zákonoch, nielen v § 2 - základné pojmy. Niektoré bezpečnostné pojmy sú aj v ďalších zákonoch, ktoré sú tiež vo forme slovníka na uvedenom webovom sídle.
Tiesňou je stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci.
Nebezpečné látky sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré svojimi chemickými, fyzikálnymi, toxikologickými alebo biologickými vlastnosťami samostatne alebo v kombinácii môžu spôsobiť ohrozenie života, zdravia alebo majetku.
Zákon č. 42/1994 Z.z. (o civilnej ochrane obyvateľstva), § 3
Havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok.
Zákon č. 42/1994 Z.z. (o civilnej ochrane obyvateľstva), §3, ods. 2
Živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok.
Zákon č. 42/1994 Z.z. (o civilnej ochrane obyvateľstva), § 3, ods. 2
Nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca.
Zákon č. 124/2006 Z. z. (o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov), § 3, písm. e)
Zákon č. 124/2006 Z. z. (o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov), §3, písm. h)
Povodeň je prírodný jav, pri ktorom voda dočasne zaplaví územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou.
Zákon č. 7/2010 Z. z. (o ochrane pred povodňami), § 2, ods. (1)
Požiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je usmrtená alebo zranená fyzická osoba alebo uhynuté zviera; požiar je tiež nežiaduce horenie, pri ktorom sú ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb, zvieratá, majetok alebo životné prostredie.
Zákon č. 314/2001 Z. z. (o ochrane pred požiarmi), § 2, ods. 1, písm. a)
Mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok.
Na účely tohto zákonariziko je pravdepodobnosť vzniku škodlivého účinku na človeka v dôsledku expozície nebezpečnému faktoru.
Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §2, ods. (1), písm. u)
Na účely tohto zákona ohrozenie verejného zdravia je nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, biologickými alebo fyzikálnymi faktormi vrátane takého ohrozenia verejného zdravia, ktoré má medzinárodný dosah.
Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §2, ods. (1), písm. ze)
Na účely tohto zákona radiačná nehoda je udalosť, pri ktorej v dôsledku straty kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia došlo k ožiareniu pracovníkov na úrovni limitov ožiarenia pracovníkov alebo na úrovni vyššej alebo pri ktorej došlo k neprípustnému uvoľneniu rádioaktívnych látok do životného prostredia alebo pracovného prostredia.
Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §2, ods. (2), písm. y)
Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
Zákon 8/2009 Z.z. (o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov), § 64
Ochranou utajovaných skutočností je vytváranie podmienok na personálnu bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, šifrovú ochranu informácií, fyzickú bezpečnosť, objektovú bezpečnosť, bezpečnosť technických prostriedkov a na priemyselnú bezpečnosť.
Zákon č. 215/2004 Z. z. (o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov), § 6, ods. 2
Bezpečnosť je stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.
Zákon č. 227/2002 Z. z. (o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu), Čl. 1
Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.
Zákon č. 227/2002 Z. z. (o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu), Čl. 1, ods. (4)
Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
Zákon č. 227/2002 Z. z. (o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu), Čl. 5, ods. (1)
Manažment rizík je oblasťou riadenia,
ktorej cieľom je riadiť identifikované riziká tak, aby boli na akceptovateľnej
úrovni.
Postup pri manažmente rizík
Manžement rizík má viacero relatívne samostatných fáz (v literatúre sa uvádza 4 - 5).
- Identifikácia aktív a hrozieb pre tieto aktíva
- Analýza rizík vrátane ich ohodnotenia a klasifikácie
- Plán manažmentu rizík
- Realizácia bezpečnostných opatrení na zníženie rizík
- Monitoring rizík a kontrola bezpečnostných opatrení
Vyhnutie sa riziku: nezačneme aktivitu, ktorá prináša riziko, alebo v nej nepokračujeme. Napr. neinvestujem do rizikových akcií, necestujem autom, ak je hlásená silná poľadovica, nefajčím, nepestujem adrenalínové športy, nechodím na verejné podujatia počas chrípkovej epidémie, nečítam a mažem maily od neznámych osôb.
Akceptácia rizika kvôli potenciálnym prínosom: riziko akceptujeme kvôli možným benefitom, výnosom, prínosom. Napr. akceptujem riziko, že investovaním do akcií môžem na nich prerobiť (ale aj veľa zarobiť). Akceptujem riziko, že fajčením si môžem poškodiť zdravie (ale je mi to príjemné), akceptujem riziko letu lietadlom (kvôli pohodliu dovolenky).
Eliminácia zdroja rizika: Napr. odstránim z dosahu detí lieky či nebezpečné chemikálie, ochránim zástrčky krytkami, neskonzumujem potraviny po záruke, neskladujem doma horľaviny, opravím pokazený kábel, vyčistím a vymaľujem plesnivú stenu).
Zmiernenie rizika: najčastejší spôsob manažmentu
rizika. Zmiernenie rizika môže smerovať k:
- odstráneniu zraniteľnosti (nasadím si cyklistickú prilbu,
aktualizujem antimalware softvér, uzamknem auto, namontujem bezpečnostné dvere
do bytu, dodržujem pravidlá cestnej premávky ... ),
- k zníženiu pravdepodobnosti nastatia škody (cestujem dlhé trasy
vlakom a nie autom, chodím na preventívne prehliadky, unavený nesadám za
volant, podrobne čítam návrh zmluvy, preverím si referencie dodávateľa
...)
- k zníženiu rozsahu možnej škody (v aute nenechávam cenné veci,
nenosím so sebou veľkú hotovosť, peniaze mám na účte, u ktorého je krach banky
krytý zákonom).
Zdieľanie rizika: napr. poistím si byt, auto, veci, aj seba ako osobu. Dopady
prípadnej škody zdieľa so mnou aj poisťovňa.
Ponechanie rizika tak, ako je - vedomým rozhodnutím: riziko berieme tak, ako je a nič vedome preto nečiním. Zvyčajne ide o riziká s mimoriadne nízkou frekvenciou výskytu, bez možnosti ovplyvnenia. Napr. nestarám sa o riziko, že na moje obydlie môže spadnúť lietadlo a nič preto nečiním, nestarám sa pád meteoritu, o výbuch sopky na Slovensku.
ANALÝZA TENDENCIÍ
VÝVOJA VNÚTORNEJ BEZPEČNOSTI SLOVENSKEJ
REPUBLIKY A Z NEJ
VYPLÝVAJÚCICH RIZÍK A OHROZENÍ SLOVENSKEJ
REPUBLIKY: http://www.minv.sk/?civilna-ochrana&subor=51279
Cieľom kvantitatívnej analýzy rizík je oceniť riziko v číselnom (zvyčajne finančnom) vyjadrení. To je na dobré na to, aby sme sa rozhodli, koľko je rozumné investovať do zmiernenia rizika. Investovaná suma by nemala prevyšovať mieru rizika. Kvantitatívna analýza sa používa najmä v poisťovníctve, kde je potrebné riziko finančne ohodnotiť kvôli nastaveniu poistného.
ALE na wikipédii: https://en.wikipedia.org/wiki/Annualized_loss_expectancy
V kvantitatívnej analýze rizík
určíme mieru rizika napr. tak, že vynásobíme pravdepodobnosť nastatia hrozby
v priebehu jedného roka rozsahom
škody a dostaneme tzv. priemernú očakávanú ročnú stratu z daného
rizika - ALE (Annualized loss expectancy).
Príklad: storočná voda je
s ročnou pravdepodobnosťou 1 %, možná škoda pre obec je 10 mil. euro. ALE
je 0,01 * 10.000.000 = 100.000 euro.
Ak sa udalosť vyskytuje často, potom ALE rátame tak, že vynásobíme počet výskytov udalosti za rok priemernou mierou škody. Napr. v podniku s veľkým počtom áut je priemerne 20 dopravných nehôd ročne s priemernou škodou 1.800 euro, ALE je 20*1.800= 36.000 euro.
Kvalitatívna analýza je rýchlejšia, lacnejšia, ale s vyššou mierou subjektívneho názoru experta. Je obľúbená najmä v oblasti informačnej bezpečnosti.
- Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Zákon č. 124/2006 Z. z. (o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
- Ochrana pred požiarmi
Zákon č. 314/2001 Z. z. (o ochrane pred požiarmi)
- Civilná ochrana
Zákon č. 42/1994 Zb. (o civilnej ochrane obyvateľstva)
- Ochrana utajovaných skutočností
Zákon č. 215/2004 Z. z. (o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
- Ochrana osobných údajov
Zákon č. 122/2013 Z. z. (o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
- Ochrana obchodného tajomstva
Zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník)
- Informačná bezpečnosť
Zákon č. 275/2006 Z. z. (o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
- Ochrana životného prostredia
Zákon č. 17/1992 Zb. (o životnom prostredí)- Fyzická o objektová bezpečnosť
- Personálna bezpečnosť
- Administratívna bezpečnosť
- Bezpečnosť technických zariadení (napr. výťahy)
- Plánovanie kontinuity činnostía havarijné plánovanie
o
Národná bezpečnosť
o Krízové plánovanie a manažment
o Ochrana pred povodňami
o Prevencia závažných priemyselných havárií
o Jadrová bezpečnosť
o Radiačná ochrana
o Prevádzková bezpečnosť (podniky)
o Ochrana poštového / telekomunikačného / daňového ... tajomstva
o Telekomunikačná bezpečnosť
o Ochrana duševného vlastníctva
o Potravinová bezpečnosť
o Bezpečnosť cestnej premávky
o Bezpečnosť leteckej prepravy
o Bezpečnosť pacienta
o Ochrana verejného zdravia
o Bezpečnosť kozmetických výrobkov
o Bezpečnosť potravín
o Ochrana dobrého mena organizácie
o Finančná bezpečnosť
o
Obchodná bezpečnosť ...
Existuje množina málo pravdepodobných hrozieb s mimoriadne vážnymi dopadmi pre ľudstvo, ktorá tvorí tzv. existenciálne riziká.
Definícia: "Existential risk – One where an adverse outcome would either annihilate Earth-originating intelligent life or permanently and drastically curtail its potential."
V svojej histórii sa ľudstvo stretávalo s katastrofami veľkého rozsahu ako
sú zemetrasenia, záplavy, suchá, pandémie. Tieto udalosti ale neohrozili
ľudstvo ako celok.
Okrem nich existuje skupina rizík, ktorá potenciál ohroziť ľudstvo ako celok má. Niektoré sú tu stále, niektoré sú novo sa vynárajúce. Zo stálych rizík spomeňme riziko zrážky Zeme s veľkým asteroidom.
Novo vynárajúce sú v oblasti technológií s replikačným potenciálom – syntetická biológia a nanotechnológia (v priebehu niekoľkých desaťročí bude možné v domácich podmienkach vyrobiť reálny vírus, tak ako dnes je možné na osobnom počítači vyrobiť vírus počítačový).
Niektoré z týchto rizík ľudstvo začína aktívne manažovať- spomeňme napr. vznik „International Asteroid Warning Group“ a rozvoj kozmických technológií pre pristátie na asteroidoch a odklon ich dráhy.
Niektoré sa zatiaľ manažovať nedarí - napr. zabránenie klimatickej zmene, aj keď technologické predpoklady na to ľudstvo má.
Problém predstavuje, ak námraza je v hrubej vrstve a vedie k lámaniu stromov, pretrhaniu elektrických vedení.
1. Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom prostredí.
2. Organofosforové zlúčeniny.
3. Organocínové zlúčeniny.
4. Látky a prípravky alebo produkty ich rozkladu, ktoré majú dokázateľné karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti, alebo vlastnosti, ktoré môžu vo vodnom prostredí, alebo prostredníctvom vodného prostredia ovplyvniť tvorbu steroidov štítnej žľazy, alebo iné endokrinné funkcie.
5. Ťažko odbúrateľné uhľovodíky a ťažko odbúrateľné a biologicky akumulovateľné organické toxické látky.
6. Kyanidy.
7. Kovy a ich zlúčeniny.
8. Arzén a jeho zlúčeniny.
9. Biocídy a prostriedky na ochranu rastlín.
10. Nerozpustné látky.
11. Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii najmä dusičnany a fosforečnany.
12. Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu merateľné biochemickou spotrebou kyslíka (BSK) a chemickou spotrebou kyslíka (CHSK).
"Príloha č. 1 k zákonu č. 364/2004 Z. z. ZOZNAM I - INDIKATÍVNY ZOZNAM HLAVNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
1. Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom prostredí.
2. Organofosforové zlúčeniny.
3. Organocínové zlúčeniny.
4. Látky a prípravky alebo produkty ich rozkladu, ktoré majú dokázateľné karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti, alebo vlastnosti, ktoré môžu vo vodnom prostredí, alebo prostredníctvom vodného prostredia ovplyvniť tvorbu steroidov štítnej žľazy, alebo iné endokrinné funkcie.
5. Ťažko odbúrateľné uhľovodíky a ťažko odbúrateľné a biologicky akumulovateľné organické toxické látky.
6. Kyanidy.
7. Kovy a ich zlúčeniny.
8. Arzén a jeho zlúčeniny.
9. Biocídy a prostriedky na ochranu rastlín.
10. Nerozpustné látky.
11. Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii najmä dusičnany a fosforečnany.
12. Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu merateľné biochemickou spotrebou kyslíka (BSK) a chemickou spotrebou kyslíka (CHSK)."
Nadmernou preskripciou a nedôslednou aplikáciou antibiotík došlo k vzniku vysoko odolných patogénov najmä v nemocničnom prostredí, voči ktorým účinkujú len nové, drahé antibiotiká (nielen klasicky streptokoky a stafylokoky, ale aj ďalšie patogény).
Príklady:
- top „New Delhi metallo-beta-lactamase 1 - NDM-1“, rezistentná voči karbapenémom a ďalším 14 antibiotikám“, viď napr. http://www.theatlantic.com/international/archive/2012/01/the-super-resistant-bacteria-that-has-india-hell-scared/251731/
- methicillin-rezistentný Staphylococcus aureus (MRSA alebo zlatý stafylokok),
- vancomycin-rezistentný Enterococcus (VRE)
- poly-rezistentný
Mycobacterium tuberculosis (MDR-TB)
Ďalším
problémom je, že v posledných 25 rokoch nebola objavená žiadna nová trieda
antibiotík nasadená do klinickej praxe (tzv. ATB gap).
Problémom je aj masové nasadzovanie antibiotík v živočíšnej výrobe, nadmerná preskripcia antibiotík na Slovensku v porovnaní s inými vyspelými krajinami.
x) radiačná udalosť je udalosť, pri ktorej došlo k neplánovanému alebo neočakávanému ožiareniu pracovníkov v dôsledku porušenia prevádzkových predpisov alebo požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany na úrovni vyššej ako 1 mSv a nižšej ako limity ožiarenia pracovníkov alebo k rozptýleniu rádioaktívnych látok na pracovisku alebo v jeho okolí na úrovni, ktorá vylučuje, že ožiarenie ostatných osôb spôsobené rozptýlením rádioaktívnych látok prekročí limity ožiarenia obyvateľov,
y) radiačná nehoda je udalosť, pri ktorej v dôsledku straty kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia došlo k ožiareniu pracovníkov na úrovni limitov ožiarenia pracovníkov alebo na úrovni vyššej alebo pri ktorej došlo k neprípustnému uvoľneniu rádioaktívnych látok do životného prostredia alebo pracovného prostredia,
z)
radiačná havária je udalosť, pri ktorej v dôsledku straty kontroly nad
zdrojom ionizujúceho žiarenia došlo k úniku rádioaktívnych látok alebo
ionizujúceho žiarenia do životného prostredia, ktorý môže spôsobiť
ožiarenie obyvateľov na úrovni limitov ožiarenia obyvateľov alebo na úrovni vyššej a ktorý vyžaduje zavedenie opatrení na ochranu verejného zdravia."
"Fifth level: accident with wider consequences USA, 1979: core meltdown at the Three Mile Island nuclear power plant without release of radioactive material.
Sixth level: very serious accident with wide consequences Russia (Kysthym), 1957, release of large quantities of radioactive material consequent to the explosion of a radioactive waste storage tank.
Seventh level: nuclear catastrophe Russia, 1986: rupture of the reactor casing of the Chernobyl power plant with consequent release of massive quantities of radioactive material. Serious damages to the environment and to public health."
(1) Kto úmyselne poruší právo iného na jeho súkromie v obydlí, právo na jeho súkromný a rodinný život vedený v obydlí tým, že bez jeho súhlasu zadovažuje pre seba alebo iné osoby neoprávneným sledovaním jeho obydlia poznatky o jeho živote a živote osôb, ktoré sa zdržiavajú v jeho obydlí, a s využitím informačno-technických prostriedkov a iných technických prostriedkov vyhotovuje z tohto pozorovania záznamy alebo inú dokumentáciu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
§ 196
(1) Kto úmyselne poruší
a) listové tajomstvo vyzvedaním alebo otvorením uzavretého listu alebo inej písomnosti prepravovanej poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom,
b) tajomstvo informácie prenášanej prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo
c) tajomstvo neverejného prenosu počítačových dát do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci, vrátane elektromagnetického vyžarovania z počítačového systému, prenášajúceho takéto počítačové dáta,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
§ 247 Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií
(1) Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo inú ujmu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech získa neoprávnený prístup do počítačového systému, k inému nosiču informácií alebo jeho časti a
a) jeho informácie neoprávnene použije,
b) také informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu,
c) urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača, alebo
d) vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, znížením kvality, pozmenením alebo potlačením počítačových dát marí funkčnosť počítačového systému alebo vytvára neautentické dáta s úmyslom, aby sa považovali za autentické alebo aby sa s nimi takto na právne účely nakladalo,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto na účel spáchania činu uvedeného v odseku 1
a) neoprávnene sleduje prostredníctvom technických prostriedkov neverejný prenos počítačových dát do počítačového systému, z neho alebo v rámci počítačového systému, alebo
b) zaobstará alebo sprístupní počítačový program a iné zariadenia alebo počítačové heslo, prístupový kód alebo podobné údaje umožňujúce prístup do celého počítačového systému alebo do jeho časti.
§ 361
(1) Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky."
"§ 8 Trestný čin
Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 9 Druhy trestných činov
Trestný čin je prečin a zločin.
§ 10 Prečin
(1) Prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
(2) Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
§ 11 Zločin
(1) Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
(2) O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.
(3) Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný."
Prehľad globálnych rizík je výsledkom prieskumu
u viac než 1000 expertov v predmetných oblastiach z celého sveta
a je najrenomovanejším zdrojom informácií o globálnych rizikách.
V reporte sú opísané top riziká v oblastiach: ekonomické, environmentálne, geopolitické, sociálne a technologické. Riziká nie sú posudzované samostatne, ale v sieti vzájomných závislostí. Toto je nóvum v analýzach rizík – podrobná analýza prepojení a závislostí daného rizika so súvisiacimi rizikami. Výsledkom je RIM (Risk Interconnection Network – Sieť prepojení rizík).
Tento dokument je povinným čítaním pre všetkých tých, ktorí chcú hlbšie
porozumieť problémom či rizikám v globalizovanom svete a našej
(ne)schopnosti ich efektívne manažovať a samozrejme pre všetkých, ktorí sa
venujú analýzam a riadeniu rizík. Zároveň je pozvánkou do pracovnej
skupiny „World Economic Forum’s Risk Response Network“. Dokument je výsledkom prieskumu u viac než 1000 expertov
v predmetných oblastiach z celého sveta a je najrenomovanejším
zdrojom informácií o globálnych rizikách.
V dokumente je opísaných 31 top rizík v oblastiach: ekonomické, environmentálne, geopolitické, sociálne a technologické. Riziká nie sú posudzované samostatne, ale v sieti vzájomných závislostí. Toto je nóvum v analýzach rizík – podrobná analýza prepojení a závislostí daného rizika so súvisiacimi rizikami. Výsledkom je RIM (Risk Interconnection Network – Sieť prepojení rizík).
Na to, aby hrozba alebo skupina hrozieb obsiahnutých v danom riziku bola označená ako globálna, musí spĺňať viacero kritérií:
- plošný geografický dopad (minimálne 3 svetové regióny, 2 kontinenty),
- dopad na viacero sektorov (minimálne 3 sektory),
- neistotu ohľadom nastania či dopadov (v časovom rámci 10 rokov),
- ak sa realizuje, má veľký dopad - ekonomický, sociálny (10 mld. USD a vyššie, najväčšie možné dopady sú až v biliónoch dolárov),
- jeho manažment vyžaduje úzku súčinnosť a spoluprácu množstva zainteresovaných strán.Globálne riziká je možné rozdeliť do dvoch skupín (podobne ako choroby):
- chronické: tie sú dlhodobé a známe, prejavujú sa postupne, ich pôsobenie je dlhodobé (až desiatky rokov) a neexistujú na ich manažment rýchle riešenia (napr. demografické problémy, systémy dôchodkového zabezpečenia, zadlžovanie štátov).
- akútne (event-driven): tie sa prejavia náhle a nečakane a ich manažment vyžaduje rýchle kroky (napr. Pandémia Eboly, neúroda, vojenský konflikt).
Tohtoročný prehľad je zameraný na
tzv. systémové riziká (systematic risks).
Systémové riziká sú tie, ktoré narušia celý systém, nielen niektoré jeho časti a komponenty. Systémové riziká sú charakterizované aj nasledujúcimi vlastnosťami:
- K veľkému zlyhaniu vedie viacero nenápadných, nepriamo súvisiacich bodov zlomu.
- Previazanie narušení: keď jedno narušenie ako infekcia spúšťa reťazec ďalších.
- Hysterézia: systém po narušení nevie dosiahnuť pôvodný rovnovážny stav.
V rámci dokumentu je okrajovo spomenutá aj množina málo pravdepodobných hrozieb s mimoriadne vážnymi dopadmi pre ľudstvo, ktorá tvorí tzv. existenciálne riziká.
Definícia: "Existential risk – One where an adverse outcome would either annihilate Earth-originating intelligent life or permanently and drastically curtail its potential."
V svojej histórii sa ľudstvo stretávalo s katastrofami veľkého rozsahu ako sú zemetrasenia, záplavy, suchá, pandémie. Tieto udalosti ale neohrozili ľudstvo ako celok.
Okrem nich existuje skupina rizík, ktorá potenciál ohroziť ľudstvo ako celok má. Niektoré sú tu stále, niektoré sú novo sa vynárajúce. Zo stálych rizík spomeňme riziko zrážky Zeme s veľkým asteroidom.
Novo vynárajúce sú v oblasti technológií s replikačným potenciálom – syntetická biológia a nanotechnológia (v priebehu niekoľkých desaťročí bude možné v domácich podmienkach vyrobiť reálny vírus, tak ako dnes je možné na osobnom počítači vyrobiť vírus počítačový).
Ďalšou oblasťou sú dopady rýchlo sa rozvíjajúcej umelej inteligencie, ktorá môže viesť k neočakávaným dôsledkom a dopadom. Patrí tu aj šírenie baktérií odolných voči antibiotikám, solárne super búrky, klimatická zmena vo forme fázového prechodu k vysokým teplotám, a pod.
Niektoré z týchto rizík ľudstvo začína aktívne manažovať- spomeňme napr. vznik „International Asteroid Warning Group“ a rozvoj kozmických technológií pre pristátie na asteroidoch a odklon ich dráhy.
Niektoré sa zatiaľ manažovať nedarí - napr. zabránenie klimatickej zmene, aj keď technologické predpoklady na to ľudstvo má.
1. Identifikácia rizík
2. Prioritizácia top rizík
3. Ohodnotenie rizík
4. Identifikácia možností manažmentu daných rizík
5. Návrh stratégie pre manažment rizík
6. Návrh stratégie krízového manažmentu
7. Implementácia opatrení
8. Monitorovanie pokroku a aktualizácia stratégií
návrat ku kroku 1
Svet je globálne stále viac prepojený, globalizovaný. Preto aj zdanlivo odťažité globálne riziká môžu veľmi rýchlo mať veľký dopad aj na Slovensko, jednotlivé sektory aj regióny, silové zložky, podnikateľov, bežných občanov (dopady finančnej krízy v r. 2008 pocítil každý z nás).
Slovensko je primalé na to, aby aktívne vedelo ovplyvňovať hrozby podmieňujúce globálne riziká. Svojou proaktívnou politikou, ekonomickými, sociálnymi aj technickými opatreniami môže však významne znížiť mnohé dopady, ktoré v prípade realizácie globálnej hrozby Slovensko zasiahnu.
Jedným z propagovaných prístupov
ku globálnym rizikám je zvyšovanie odolnosti štátov voči narušeniam. Príklady zvyšovania odolnosti: diverzifikácia
priemyslu, rozvoj odvetví s pridanou vysokou hodnotou, vzdelávací systém umožňujúci pružne reagovať
na požiadavky trhu práce, vyvážená zahraničná politika, diverzifikácia zdrojov
energie, potravinová samostatnosť, efektívne fungujúce silové zložky,
starostlivosť o sociálnu kohéziu.
Tento prístup je veľmi inšpiratívny aj pre naše malé Slovensko.
Ekonomické riziká sa týkajú najmä fiškálnych kríz, problémov likvidity, chronickej nezamestnanosti či ekonomických
dopadov narušenej kritickej infraštruktrúry.
Poznámka: je zvláštne že ako riziko nebola priamo pomenovaná mimoriadne vysoká zadĺženosť štátov (problém USA aj celej EÚ), aj podnikateľov a občanov, ale sa skryla pod fiškálnu krízu a krízu likvidity.
Medzi sociálne riziká je priradená aj potravinová kríza.
Slovensko pomerne ľahkovážne oslabilo svoju potravinovú nezávislosť.
Prepuknutie pandémií je tam tiež – naposledy
to bola Ebola, ktorú sa našťastie podarilo dostať pod kontrolu (na rozdiel od
AIDS).
Možno sa nám zdá byť nadsadené
ako globálne riziko baktérií odolných voči antibiotikám, ale laický pohľad
často klame.
Príkladov politickej a sociálnej nestability ako prejavov globálneho rizika je viac než dosť: Ukrajina, Lýbia, Sýria, Irak, Afganistan, ...
Sú to riziká, ktorým je v rámci
dokumentu venovaná osobitná pozornosť a hlbší pohľad.
Rastie význam regionálnych mocností, presadzujúcich svoje záujmy. Nastáva éra ekonomického pragmatizmu
a silnejšieho ochranárstva. Rastie medzištátne napätie vo viacerých
regiónoch.
Hrozí vznik vákua na úrovni globálneho manažmentu. Môže to viesť k rastúcej neefektívnosti a problémom v sektoroch ako je energetika, finančníctvo, ale aj zdravotníctve. Manažment tohto rizika si vyžaduje flexibilitu, nové prístupy a komunikáciu veľkého počtu zúčastnených strán s rozdielnymi záujmami.
Generácia vstupujúca na trh práce
okolo r. 2010 narazila na vysokú mieru nezamestnanosti, zlú situáciu na trhu
práce, ktorá ohrozuje jej budúcnosť
a zdvíha riziko sociálnej nestability.
Vo vyspelých ekonomikách vstupuje na trh práce
masa vysokoškolsky vzdelaných ľudí s veľkými dlhmi už pri štarte, so
zručnosťami neladiacimi s potrebami trhu práce. Podľa odhadov dve tretiny
mladých nenaplnia svoj ekonomický potenciál.
Digitálna generácia je plná ambícií zlepšiť svet, ale cíti sa odtrhnutá od tradičnej politiky. Nenaplnenie týchto ambícií vytvára systémové riziko.
Aj keď kyberpriestor preukázal svoju
odolnosť voči kyberútokom, ale stále je
oveľa ľahšie ho napadnúť ako obrániť. Svet je možno len krok od disruptívnych
technlógií, ktoré umožnia útočníkom
významný náskok.
Sú potrebné inovatívne prístupy na všetkých úrovniach ako zachovať, ochrániť a riadiť dôveryhodný kyberpriestor tak, aby Internet bol dôveryhodným médiom pre komunikáciu aj biznis.
V tomto datasete sa zameriavame na prehľad potenciálnych rizík
a výziev spojených s neriadenou masovou imigráciou.
Bagatelizácia, podceňovanie či zosmiešňovanie možných rizík zo strany
politických špičiek (napr. EÚ) vytvára podhubie pre ďalší nárast radikalizácie.
Je
potrebné si uvedomiť, že aj keď je možných
hrozieb veľa, nie všetky predstavujú rovnako vážne riziko. Aj
u vážnych rizík je možné vhodnými opatreniami rešpektujúcimi ľudské práva
ich významným spôsobom znížiť.
Ak riziko nepomenujeme, zatajíme, skryjeme a neriadime - ono nezmizne a skôr či neskôr sa nám to vypomstí.
Imigrácia do EÚ z rozvojových krajín nie je
záležitosťou posledného roka či dvoch, ale prebieha už niekoľko desaťročí.
V poslednom období jej rozsah narástol tak, že presiahol bežnú absorpčnú schopnosť EÚ, stáva sa stále viac neriadeným procesom zviditeľňujúcim neschopnosť EÚ mať proces migrácie pod kontrolou a vedie k radikalizácii nálad významnej časti občanov.
Európa stojí na rozcestí.
Niet žiadnej ľahkej cesty, ako
ďalej s migrantmi.
Niektoré z ciest však vedú k perspektíve straty európskej vízie a hodnôt, demokracie, aj prosperity. Je na občanoch a politických predstaviteľoch, ktorou cestou sa vydáme.
Diskusiami o migrácii žije už celá EÚ od úrovne politických špičiek až po bežných občanov. Je viditeľná nielen zvýšená aktivita extrémistických skupín, ale aj radikalizácia nálad nie malej časti bežných občanov; nárast nespokojnosti so situáciou a prístupmi k riešeniu aj u občanov, ktorí nie sú naladení proti migrantom ako takým, ale obávajú sa rizík spojených s novou situáciou.
Diskusia o migrácii má dva póly pohľadu: ľudská
solidarita s trpiacimi a strádajúcimi vs. hrozby, dopady a riziká spojené s neriadenou migráciou.
Nakoľko miera solidarity súvisí s hodnotovým systémom
danej skupiny ľudí, neexistuje v tejto oblasti „pravda“ ako
v prírodných vedách. Preto automatické odsudzovanie nejakej skupiny
občanov za ich pohľad na vec nedáva veľký zmysel.
Diskusia a prezentácia rôznych názorov o migrantoch má ale vychádzať z jasného popisu hrozieb a rizík spojených s neriadenou migráciou na jednej strane a postojmi k pomoci trpiacim a strádajúcim na druhej strane.
Uveďme niekoľko vyhranených pozícií v diskusiách:
- Učiniť čo najviac v prospech migrantov nehľadiac na možné riziká, je to naša ľudská povinnosť.
- Odmietnuť intenzívnejšiu pomoc migrantom, veď je to ich problém a ich materských krajín.
- Je to problém krajín, ktoré slúžia ako vstupné body pre migrantov (najmä Grécko a Taliansko).
- Nech si problémy riešia tí, čo sa podieľali na rozvrate režimov v Sýrii a Lýbii.
- Prijímať len tých migrantov, ktorí akceptujú hodnotový systém západnej civilizácie a sú potenciálnym prínosom pre EÚ.
- Pomôcť potenciálnym migrantom v ich krajinách, ale nepúšťať ich do EÚ.
- Problémom je najmä migrácia z moslimských
krajín, keďže dochádza k radikalizácii stále väčšieho počtu moslimov, aj tých už žijúcich
v EÚ.
- Je nutné hľadanie kompromisu medzi potrebou a povinnosťou solidarity a možnými negatívnymi dopadmi neriadenej migrácie.
Ohrozenia a problémy pre mnohých občanov materských krajín migrantov dosiahli úroveň, keď riziká a dopady spojené s opustením rodnej krajiny, príbuzných, majetku, riskantnou cestou do EÚ, možnosťou zamietnutia azylu sa stali akceptovateľnými voči očakávaným benefitom života v EÚ.
Rozhodnutie migrovať uľahčuje:
Pozrime sa na hlavné ohrozenia a problémy, ktoré podporujú neľahké rozhodnutie o emigrácii:
A. Merkelová odmietla zodpovednosť za nárast počtu migrantov svojimi rozhodnutiami - "We made a decision to help people, that was the right decision."
(Odmietnutie zodpovednosti nič nemení na udalostiach, ktoré sa stali). Linka na vyjadrenia A. Merkelovej: http://www.euronews.com/2015/09/15/live-angela-merkel-and-werner-faymann-on-the-refugee-crisis/
Maďarsko použillo proti migrantom pokúšajúcim sa preraziť zábrany vodné delá a slzný plyn.
17.9.
Európsky parlament väčšinou hlasov podporil návrh Európskej komisie na
prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl z Grécka, Talianska a Maďarska.
Viď napr. http://www.abc.net.au/news/2015-09-17/eu-parliament-backs-refugee-relocation-plan/6785092 http://www.bbc.com/news/world-europe-34278228
18.9. Slovinská vláda zvolala mimoriadnu schôdzu Rady bezpečnosti štátukvôli migrantom.
Nemecké bezpečnostné služby varujú pred pôsobením islamských extrémistov na migrantov.
Citát
z tlače: - The head of Germany's domestic intelligence service said in
an interview published Friday that "we can see that Salafists are
presenting themselves as benefactors and helpers. Hans-Georg Maassen
told the Rheinische Post daily that the Salafists are "specifically
seeking contact, issuing invitations to visit notorious mosques, in
order to recruit refugees for their cause." viď http://www.ksl.com/?nid=235&sid=36572677&title=the-latest-croatia-to-relay-migrants-to-hungary-slove...
Podľa vyjadrenia nemeckého vicekancelára a
ministra hospodárstva Sigmara Gabriela pre denník Bild - krajiny, ktoré nezdieľajú európske hodnoty empatie a
solidarity, nemôžu sa spoliehať na európske peniaze. Informácia v tlači: http://eupolitics.einnews.com/article__detail/287013033-german-ecomin-eu-member-states-w-o-solidarit...
19.9. Chorvátsko nezvláda nápor utečencov a posiela ich do Slovinska a Maďarska. Maďari pri obci Beremende zadržali a odzbrojili 36 chorvátskych policajtov, ktorí sprevádzali vlakovú súpravu s utečencami. Slovinská polícia zasiahla hraničnom priechode Harmica proti agresívnej skupine utečencov paprikovým sprejom.
Informácia v tlači: http://www.theguardian.com/world/2015/sep/19/slovenia-border-stand-off-as-croatia-busses-migrants-in...
Maďarský minister obrany István Simicskó vydal rozkaz k povolaniu časti dobrovoľných záložníkov. Informácia v tlači: http://www.ibtimes.co.uk/migrant-crisis-hungary-calls-army-reservists-deal-influx-refugees-1520362
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker na otváracom ceremoniáli 13. kongresu Európskej odborovej konfederácie (ETUC) v Paríži odkázal utečencom, že sú v Európe vítaní, a pripomenul, že ich prijatie je povinnosťou Európanov. http://ec.europa.eu/news/2015/09/20150929_en.htm
V súvislosti s neriadenou migráciou je viacero
výziev a otvorených otázok, ktorými je potrebne sa prioritne zaoberať.
- Ako rýchlo učiniť domovské krajiny migrantov stabilnejšími, aby sa oslabili dôvody pre migráciu?
- Ako poskytnúť rýchlo pomoc postihnutým osobám v Sýrii, Lýbii a ďalších krajinách?
- Ako odlíšiť ekonomických migrantov od prenasledovaných?- Čo s ekonomickými migrantmi z Balkánu?
- Ako dostať z cieľových krajín ekonomických migrantov, ktorým pobyt nebude schválený?
- Ak migrant sa odmietne registrovať (napr. v Maďarsku je to časté), čo s tým?
- Čo s nejednotnými názormi na riešenie problému migrácie
u členských krajín EÚ?
- Ako sa má postaviť Taliansko, Grécko a nové členské krajiny k väčšine utečencov, ktorých cieľovou krajinou je Nemecko a ktoré deklarovalo v prípade Sýrie ich plné prijatie?
- Ako sa postaviť ku krajinám ignorujúcim Dublin III (Taliansko, Grécko)?
- Ako zabrániť nárastu extrémizmu v EÚ?
Prečo na záchranu bánk či Grécka nebolo problémom dať stovky miliárd eur, ale pri mimoriadnom probléme neriadenej migrácie pre EÚ je plánovaných necelých 4 mld. eur do roku 2020?
Ak sme už prijali do EÚ v azylovom konaní tých migrantov, ktorým bol priznaný nárok na pobyt, je tu mnoho otvorených otázok spojených s ich trvalým pobytom:
- Ako po novom integrovať migrantov, keď sa to
doteraz pri niektorých krajinách pôvodu nedarilo?
- Ako naučiť migrantov jazyk (aký?) prijímajúcej krajiny?
- Ako zabezpečiť úspešnú školskú dochádzku u detí migrantov (nevedia jazyk, nepoznajú reálie) ?
- Ako pripraviť migrantov na úspešnú akceptáciu pracovným trhom?
- Ako zabezpečiť migrantom prácu pri vysokej vlastnej nezamestnanosti (najmä mladých) ?
- Ako zabezpečiť migrantom vhodné bývanie, ktoré nevedie k vytváraniu a rastu get ?
-
Ako prekonávať kultúrne bariéry a niektoré ich hodnotové aspekty
neladiace s našimi hodnotami pri integrácii migrantov ako plnohodnotných
občanov EÚ?
- V akom rozsahu povoliť sceľovanie rodín, t.j. legálny pobyt príbuzných osoby so schváleným azylom?
- Ak sa situácia v ich materských krajinách upokojí a stabilizuje, majú sa vrátiť domov?
- Majú byť migranti pozitívne diskriminovaní pri ich integrácii (napr. v porovnaní s chudobnými občanmi členských krajín)?
Článok 31 Utečenci nezákonne sa nachádzajúci v štáte, do ktorého sa uchýlili
1. Zmluvné štáty sa zaväzujú, že nebudú trestne stíhať pre nezákonný vstup alebo pre prítomnosť utečencov, ktorí prichádzajú priamo z územia, kde ich život alebo ich sloboda boli ohrozené podľa článku 1, vstúpia na ich územie alebo sa na ňom nachádzajú bez povolenia, za predpokladu, že sa sami bezodkladne prihlásia a preukážu dostatočný dôvod na svoj nezákonný vstup alebo prítomnosť.
2. Zmluvné štáty nebudú na pohyb takýchto utečencov uplatňovať iné obmedzenia, než sú nevyhnutné, a takéto obmedzenia budú uplatňovať iba dovtedy, kým sa ich postavenie v štáte neupraví alebo kým nedostanú povolenie na vstup do iného štátu. Zmluvné štáty poskytnú takýmto utečencom primeranú lehotu a všetky potrebné prostriedky na získanie povolenia na vstup do iného štátu.
Článok 32 Vyhostenie
1. Zmluvné štáty nesmú vyhostiť utečenca zákonne sa nachádzajúceho na ich území okrem prípadov odôvodnených bezpečnosťou štátu alebo verejným poriadkom.
2. Vyhostenie takéhoto utečenca sa vykoná iba rozhodnutím prijatým na základe zákona. S výnimkou závažných prípadov odôvodnených požiadavkami bezpečnosti štátu musí byť utečencovi daná možnosť predložiť dôkazy o jeho nevine, odvolať sa a byť právne zastúpený pred príslušným orgánom osobou alebo osobami osobitne poverenými týmto orgánom.
3. Zmluvné štáty umožnia takémuto utečencovi dostatočnú lehotu na získanie zákonného povolenia na vstup do iného štátu. Počas tejto lehoty môžu zmluvné štáty uplatniť akékoľvek vnútorné opatrenia, ktoré považujú za nevyhnutné.
Článok 34 Udelenie štátneho občianstva
Zmluvné štáty sa zaväzujú čo najviac uľahčovať utečencom asimiláciu a udeľovanie štátneho občianstva. Vyvinú všetko úsilie najmä na urýchlenie konania o udelenie štátneho občianstva a na čo najväčšie zníženie poplatkov a trov tohto konania.
Napr. Nemecko očakáva počet migrantov v rozsahu
vyše 800 tis., čo je 1 % obyvateľstva
(ekvivalent pre SR: vyše 50 tis. migrantov, ČR: vyše 100 tis. !), miera vyhostených ekonomických migrantov je nízka.
The figure was the third consecutive monthly record, jumping well past the previous high of more than 70,000 reached in June. Both the Eastern Mediterranean route and the Western Balkans were also well above the previous month’s highs.
This brings the number of detections in the January-July period to nearly 340 000, compared to 123 500 recorded in the same period of last year and 280 000 in all of 2014. This has created an unprecedented pressure on border control authorities in Greece, Italy and Hungary."
Je viditeľná rýchlo sa rozvíjajúca sieť prevádzačov
a podpornej infraštruktúry, pružne reagujúca na protiaktivity členských
krajín (zmeny trás, spôsobov prepravy, nadväznosť jednotlivých etáp, pokyny pre
migrantov).
Do aktivít sa intenzívne zapájajú aj kriminálne štruktúry v rámci členských krajín EÚ.
Ak sa pozrieme na činnosť orgánov verejnej moci v členských
krajinách napr. súvisiacich so Schengenom (Grécko, Taliansko), vidíme často
bezradnosť a rezignáciu (nech si idú do Nemecka, Francúzska, Veľkej
Británie).
Exekutíva v terajšej podobe a rozsahu potrebnej byrokracie nie je stavaná na nával migrantov - najmä pri posudzovaní ich žiadostí o azyl.
Frustráca nastáva a radikalizácia vzniká aj v dôsledku neriešenia problémov na európskej úrovni.
O radikalizácii svedčí nielen rastúci počet protestov
proti migrantom, internetové diskusie,
ale aj neochota samospráv mať na svojom území zberné tábory.
Následné tvrdšie postoje vlád sa prejavujú nasadením armády napr. Bulharsku a Macedónsku, budovaním plota na hranici v Maďarsku, návrhmi, aby bolo legálne prekročenie hraníc trestným činom (Maďarsko), či zriadením osobitných utečeneckých tribunálov (Česká republika).
Pritvrdilo aj Taliansko. Podľa premiéra
Mattea Renziho, ak sa nepomôže s migrantmi na juhu Európy, prestanú prijímať lode s utečenami z Lýbie a nepovolia im kotviť v prístavoch, migrantom vydajú krátkodobé víza, která im umožnia cestovať schengenskom priestore (čo asi spraví potom Nemecko?).
Rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz pre stanicu ORF spomenul aj zrýchlené azylové konania a intenzívnejšie kontroly na hraniciach Rakúska. Je to reakcia na prístup Grécka, ktoré utečencov nekontrolovane púšťa cez svoje územie ďalej do EÚ.
28.8. Maďarsko chce právne definovať "stav krízovej situácie vyvolanej masovým prisťahovalectvom", ktorý by mohla vyhlásiť vláda na návrh ministra z podnetu šéfa polície a úradu pre utečencov. Krízový stav by poskytol špeciálne prostriedky pre štát a takisto aj príslušným orgánom.
5.9. Maďarský parlament schválil nové zákony týkajúce sa utečencov. Trestným činom sa stalo prekročenie alebo poškodenie hraničného plota, za nelegálne prekročenie hraníc je stanovená tresta sadzba až tri roky, viď informácia Reuters: http://in.reuters.com/article/2015/09/04/europe-migrants-hungary-laws-idINKCN0R41AE20150904
Bývalý český prezident Václav Klaus zverejnil výzvu proti imigrácii, viď http://www.protiimigraci.cz/
6.9. Väčšina Britov dnes podporuje vystúpenie z EÚ - podľa prieskumu pre noviny Mail on Sunday. Situácia s migrantmi a neschopnosť EÚ situáciu riešiť sa významne podieľa na rastúcom euroskepticizme britských občanov. Linka: http://www.dailymail.co.uk/news/article-3223674/Britain-wants-quit-Europe-Shock-new-poll-shows-EU-no...
8.9. Situácia na gréckom ostrove Lesbos sa vyostruje, stále častejšie dochádza k potýčkam migrantov s políciou. Migranti prevyšujú 20 % populácie ostrova a situácia je podľa gréckeho ministra pre imigračnú politiku Janisa Muzalasa blízka explózii.
Takmer tisíc migrantov prerazilo policajný kordón pri juhomaďarskej obci Röszke a vydalo sa na pochod do Budapešti po diaľnici v protismere. U občanov to vyvoláva znepokojenie, nakoľko sa to javí ako vážne narúšanie právneho štátu. Polícia použila slzotvorný plyn, ale utečencov aj tak nezvláda.
9.9. Podľa anglickej polície došlo od júla 2014 do júla 2015 v Londýne k 814 islamofobickým útokom. Rok predtým ich bolo 478.
Nepostačujúce riešenie problémov a radikalizácia je živnou pôdou pre posilňovanie extrémnych prístupov, ako je
nenávisť voči všetkým cudzincom, právo trestania pri prekročení hraníc, či
dokonca streľby na nelegálnych migrantov prekračujúcich hranice, potápanie lodí
s migrantmi, tábory blízke koncentračným a pod. Médiá a sociálne
siete majú významný podiel na presadzovaní
extrémnych názorov.
Radikalizácia je podporovaná aj neľudskými činmi Islamského štátu, ktorý takto generuje nenávisť voči všetkým moslimom, či rastúcim počtom radikalizujúcich sa mladých moslimov žijúcich v EÚ.
Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) požaduje opätovné zavedenie hraničných kontrol. Linka na článok: http://news.yahoo.com/german-wing-opposition-party-wants-borders-shut-asylum-190506987--business.htm...
V mnohých krajinách rastie podpora idee
zastavenia voľného pohybu osôb v rámci EÚ.
Ak počet migrantov bude naďalej rásť a výrazne presiahne absorpčnú schopnosť cieľových krajín migrantov pri súčasnom vlažnom prístupe Talianska a Grécka, môže byť budúci rok obmedzenie voľného pohybu osôb aktuálnou témou.
U členských krajín vládne v prístupoch
k migrantom veľká variabilita (napr. Švédsko vs. Slovensko).
Skupina
krajín má štedré a benevolentné sociálne systémy, presadzuje pozitívnu diskrimináciu, má ochotu prijímať aj vyššie počty migrantov
oproti krajinám chudobnejším, s vyšším odporom voči väčším počtom
migrantov.
Skupina krajín si neplní záväzky Schengenu (Taliansko, Grécko).
Nejednotnosť narúša výrazným spôsobom akcieschopnosť EÚ ako celku, zvyšuje pnutie a napätie medzi jednotlivými krajinami, ktoré môže viesť k výrazným rozporom v rámci blokov členských krajín (juh / sever, staré / nové členské krajiny).
Na úrovni exekutívy EÚ sa javí isté nepochopenie kvalitatívne novej
situácie, ktoré nastáva v súvislosti s neriadenou masovou migráciou. Ich rozhodnutia sú
neefektívne, často kontraproduktívne (napr. idea kvót pre členské krajiny,
proaktívny zber migrantov). Názory europoslancov sa často výrazne líšia od
názoru ich voličov (vrátane našich europoslancov).
Nehľadajú sa konštruktívne
riešenia pre manažment hrozieb neriadenej migrácie, chýba úvaha o prechode
na krízový manažment – napr. nie je zrejmé, ako sa státisíce ekonomických
migrantov budú vracať späť do ich materských krajín.
To vedie na úrovni mnohých
členských krajín aj ich obyvateľov k odmietaniu EÚ ako celku, k rastu
popularity euroskeptikov. Pritom je problém migrantov dlhodobo účinne
riešiteľný len na úrovni Európy ako celku.
25.8. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová sa na
návšteve v Talline vyjadrila, že je potrebné hlavne preskúmať príčiny
exodu migrantov (a čo doteraz?) a voči výzvam súvisiacim s migrantmi sa
treba postaviť spoločne (ale ako, keď nie sú navrhnuté riešenia?).
V krízových dobách je dôležité, aby demokratickí
politickí vodcovia mali morálny kredit, lebo nie v každom opatrení majú aj
podporu voličov.
Je ťažké hovoriť o morálnom kredite u niekoho, kto
proaktívne vytváral priestor medzinárodným firmám na daňové optimalizácie
a úniky a tým sa aktívne podieľal na rozklade európskeho modelu
sociálneho štátu aj pomoci migrantom.
Je ťažké mať morálny kredit, ak nie je jasne pomenované, kto nesie zodpovednosť napr. za rozvrat v Lýbii.
Platí "SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných
konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany", týkajúca sa
administratívnych procesov ohľadom migrantov.
Táto smernica vytvára priestor pre masívne zaťaženie súdov odvolaniami
migrantov proti neschváleniu azylu,
viď Článok 46 „Právo na účinný
opravný prostriedok“.
Už len zabezpečenie tlmočníkov pre státisíce migrantov v zmysle platnej smernice predstavuje ťažko riešiteľný problém.
Migranti, ak sú vo väčších skupinách, často ignorujú
právne systémy krajín, na území ktorých sa nachádzajú. Toto narúšanie je denne medializované, viditeľné pre všetkých občanov EÚ.
Vlády z obavy obvinení
o porušovaní ľudských práv radšej tolerujú protiprávny stav. Domáce
obyvateľstvo je z toho frustrované a často aj radikalizované.
Podobne sa to deje aj enklávach veľkých miest obývaných moslimami z niektorých krajín (no-go zóny), sú trendy k presadzovaniu šarí’e v enklávach už prijatých migrantov.
Problémy s migrantmi v súčinnosti s problémami Grécka, konfliktmi na Ukrajine, pomalým ekonomickým rastom a vysokým zadlžením prispievajú prispievajú k oslabeniu geopolitického postavenia EÚ aj eura ako bývalého kandidáta na globálnu menu.
Mnohí migranti očakávajú, že sa o nich EÚ plne
postará a umožní im pritom žiť svoj
štýl života. (Doterajšia prax v značnej miere potvrdzovala túto predstavu. Ale situácia sa začína meniť.)
Ak sa to nestane, dochádza k ich frustrácii, ktorá je živnou pôdou pre ich možnú radikalizáciu, podporu extrémizmu, vznik nepokojov (časté vo Francúzsku u tretej generácie migrantov).
- v Nórsku 121,6 eura,
- v Nemecku 92,67 eura,
- vo Švédsku 65,29 eura,
- v Holandsku
63,72 eura,
- vo Francúzsku 56,82 eura,
- vo Veľkej Británii 50,23 eura
- v Portugalsku 45 eur.
S danými schopnosťami a pracovnými návykmi nenájdu uplatnenie na trhu práce a len rozšíria rady nezamestnaných žiadateľov sociálnych dávok.
Migranti istú predstavujú konkurenciu mladým aj starším nezamestnaným, vytvárajú priestor pre ľahšie presadzovanie málo platenej alebo nelegálnej práce.
Mnohí mladí migranti z moslimských krajín patria pri väčšej frustrácii (ktorá je vysoko pravdepodobná) medzi ciele radikálnych kazateľov s istou šancou obrátiť ich proti spoločnosti, ktorá ich prijala.
U migrantov výrazne prevažujú mladí muži nad ženami. Ako si budú kompenzovať nedostatok partneriek?
Mnohí migranti prichádzajú z konfliktých oblastí a konflikty si prinášajú so sebou (napr. sýrski kresťania a moslimovia, sunniti a šiiti).
Mnohí migranti pochádzajú z oblasti
s nižšou úrovňou hygieny a vyšším výskytom nákazlivých chorôb,
vrátane HIV.
Časť migrantov je mimo zberných táborov a nepodrobí sa zdravotnej prehliadke.
S rastúcim počtom migrantov rastú aj náklady
s nimi spojené. Ide o ubytovanie, stravu, zdravotnú starostlivosť, prepravu,
sociálne dávky.
Tieto zdroje môžu chýbať napr. na integráciu už prijatých migrantov, ktorá sa nie veľmi darí.
Prehľad globálnych rizík je výsledkom prieskumu
u viac než 750 expertov v predmetných oblastiach z celého sveta
a je najrenomovanejším zdrojom informácií o globálnych rizikách.
V reporte sú opísané top riziká v oblastiach: ekonomické, environmentálne, geopolitické, sociálne a technologické. Riziká nie sú posudzované samostatne, ale v sieti vzájomných závislostí. Toto je nóvum v analýzach rizík – podrobná analýza prepojení a závislostí daného rizika so súvisiacimi rizikami. Výsledkom je RIM (Risk Interconnection Network – Sieť prepojení rizík, viď s. 4 Reportu).
V dokumente je opísaných 29 top rizík v oblastiach: ekonomické, environmentálne, geopolitické, sociálne a technologické. Riziká nie sú posudzované samostatne, ale v sieti vzájomných závislostí.