Platnosť od: 2.7.2005
Účinnosť od: 1.2.2014
Zbierka zákonov č. 129/2005 strana 3002
Oblasť: Trestné právo - hmotné
Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
(1) Sankcie podľa tohto zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného.
(2) Trest je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin.
(3) Ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými.
Za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len
a) trest odňatia slobody,
b) trest domáceho väzenia,
c) trest povinnej práce,
d) peňažný trest,
e) trest prepadnutia majetku
f) trest prepadnutia veci,
g) trest zákazu činnosti,
h) trest zákazu pobytu,
i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach,
j) trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
k) trest straty vojenskej a inej hodnosti,
l) trest vyhostenia.
Ochranné opatrenia sú:
a) ochranné liečenie,
b) ochranná výchova,
c) ochranný dohľad,
d) detencia,
e) zhabanie veci,
f) zhabanie peňažnej čiastky,
g) zhabanie majetku.
Zásady uvedené v Prvej časti, Prvej hlave Trestného zákona
(1) Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.
(2) Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný
a) obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo
b) pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.
(3) Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
(4) Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.
(5) Trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.
(6) Trestný čin je spáchaný ľsťou, ak bol spáchaný s využitím omylu, ktorý páchateľ vyvolal, alebo s použitím úskoku.
(7) Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.
(8) Trestný čin je spáchaný s použitím nátlaku vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie psychické násilie proti inému.
(9) Trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.
(10) Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
(11) Za hromadný trestný čin sa považuje jeho spáchanie viacerými činmi, ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Trestnosť všetkých takých činov sa posudzuje spoločne.
(12) Za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu.
(13) Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
(14) Trestný čin je spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, ak sa ho dopustí účastník verejného podujatia v čase a mieste konania verejného podujatia alebo v jeho okolí alebo na inom mieste počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, vrátane dopravných prostriedkov alebo prevádzok služieb. Za verejné podujatie sa považuje verejné zhromaždenie, kultúrne, športové a iné podujatie prístupné verejnosti.
Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.
§ 124
(1) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
(2) Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.
(3) Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.
§ 125
(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
(2) Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá.
§ 126
(1) Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
(2) Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
(3) Ak nemožno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku.
§ 127
(1) Dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Osobou blízkou veku mladistvých sa rozumie osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku.
(3) Osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.
(4) Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
(5) Blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 alebo nebezpečného prenasledovania podľa § 360a rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
(6) Chorou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví.
(7) Bezbrannou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa nemala nádej účinne sa ubrániť pred jeho útokom.
(8) Osobou zverenou do starostlivosti alebo dozoru sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá je vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav alebo z iného dôvodu na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, na základe zmluvy zverená inému, aby vo svojej domácnosti alebo v zariadení určenom na tento účel alebo inde na ňu dozeral, staral sa o ňu, zaopatroval ju alebo ju vychovával.
(9) Odkázanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá svojou výživou, výchovou, hmotným alebo iným zaopatrením alebo starostlivosťou je odkázaná na páchateľa.
(10) Závislou osobou sa rozumie osoba závislá od návykových látok alebo od návykových škodlivých činností.
(11) Podriadenou osobou je osoba, ktorá v dôsledku postavenia je osobne, pracovne, služobne alebo inak svojím postavením, pracovným zaradením, funkciou alebo hodnosťou podriadená páchateľovi a v dôsledku toho je povinná prijímať a plniť jeho pokyny, príkazy alebo rozkazy.
(12) Viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.
§ 128
(1) Verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.
(2) Zahraničným verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá zastáva funkciu
a) v zákonodarnom orgáne, súdnom alebo rozhodcovskom orgáne, v nelegislatívnom zhromaždení, alebo v orgáne verejnej správy cudzieho štátu vrátane hlavy štátu, alebo
b) v právnickej osobe, v ktorej má rozhodujúci vplyv cudzí štát, alebo v medzinárodnej organizácii vytvorenej štátmi alebo inými subjektmi medzinárodného práva verejného,
ak je s výkonom takej funkcie spojená právomoc pri obstarávaní verejných záležitostí a trestný čin bol spáchaný v súvislosti s touto právomocou.
(3) Na účely tohto zákona sa vojakom rozumie
a) osoba, ktorá vykonáva vojenskú službu,
b) príslušník ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,
c) príslušník Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a colník,
d) vojnový zajatec.
(4) Kde sa v tomto zákone hovorí o vojenskej službe alebo o vojenskej povinnosti, rozumie sa tým služba alebo povinnosť osôb uvedených v odseku 3 písm. c) len v čase vojny alebo vojnového stavu.
(5) Postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. To neplatí, ak je uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené.
(6) Odsúdeným sa na účely tohto zákona rozumie páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
(7) Potrestaným sa rozumie ten odsúdený, ktorý celkom alebo sčasti vykonal súdom uložený trest. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
(8) Ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Účastníkom na trestnom čine môže byť aj osoba, ktorá nemá požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná.
(9) Páchateľom alebo spolupáchateľom vojenského trestného činu podľa jedenástej hlavy osobitnej časti tohto zákona môže byť len vojak.
(1) Vecou sa na účely tohto zákona rozumie
a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,
b) ovládateľná prírodná sila alebo energia, alebo
c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu.
(2) Za vec sa považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.
Za nakladanie s odpadmi sa na účely tohto zákona považuje zber, preprava, vývoz, dovoz, zhodnocovanie, zneškodňovanie a ukladanie odpadov.
(1) Prostitúciou sa na účely tohto zákona rozumie uspokojovanie sexuálnych potrieb iného súložou, iným spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným sexuálnym stykom s dospelou osobou za odmenu.
(2) Detskou prostitúciou sa na účely tohto zákona rozumie uspokojovanie sexuálnych potrieb iného súložou, iným spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným sexuálnym stykom s dieťaťom za odmenu alebo jej prísľub, bez ohľadu na to, či táto odmena alebo jej prísľub boli poskytnuté dieťaťu alebo tretej osobe.
(3) Pornografiou sa na účely tohto zákona rozumie zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku alebo zobrazenie obnažených pohlavných orgánov smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.
(4) Detskou pornografiou sa na účely tohto zákona rozumie zobrazenie skutočnej alebo predstieranej súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo osobou vyzerajúcou ako dieťa alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.
(5) Detským pornografickým predstavením sa na účely tohto zákona rozumie živé predstavenie určené publiku, a to aj s využitím informačno-technických prostriedkov, v ktorom je dieťa zapojené do skutočného alebo predstieraného sexuálneho konania alebo v ktorom sú obnažované časti tela dieťaťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.
Cudzou mocou sa na účely tohto zákona rozumejú cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci.
Ústavným zriadením sa na účely tohto zákona rozumie demokratický systém základných práv a slobôd garantovaný náležitým usporiadaním a fungovaním orgánov štátnej moci, územnej samosprávy a politických strán a hnutí upravený Ústavou Slovenskej republiky.
V zmysle zákona č. 300/2005 (Trestný zákon)
Krízovou situáciou sa na účely tohto zákona rozumie
a) núdzový stav,
b) výnimočný stav,
c) vojnový stav, alebo
d) vojna.
Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.
Kde tento zákon spája s uplynutím určitej lehoty počítanej na dni nejaký účinok, nezapočítava sa do nej deň, keď nastala právna skutočnosť určujúca jej začiatok.
(1) Svojvoľne sa vzďaľuje ten, kto
a) sa vzdiali bez dovolenia od svojho útvaru alebo z miesta služobného pridelenia,
b) sa neprihlási vo svojom útvare alebo v mieste služobného pridelenia, hoci tam bol odoslaný alebo hoci uplynul čas jeho odôvodnenej neprítomnosti, najmä pri ustanovení, preložení, služobnej ceste alebo dovolenke,
c) bol odlúčený za bojových akcií od svojho útvaru a nepripojil sa po zániku príčiny odlúčenia k svojmu alebo inému vojenskému útvaru, alebo
d) sa neprihlásil v niektorom vojenskom útvare po návrate alebo po oslobodení z nepriateľského zajatia.
(2) Sústavne sa svojvoľne vzďaľuje ten, kto sa svojvoľne vzdiali na dobu hoci kratšiu ako štyridsaťosem hodín najmenej trikrát, ak medzi prvým a tretím svojvoľným vzdialením neuplynula doba viac ako tri mesiace.
(3) Svojvoľné vzdialenie podľa odseku 1 sa vzťahuje len na osobu, ktorá vykonáva povinnú vojenskú službu.
Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,
b) po dlhší čas,
c) surovým alebo trýznivým spôsobom,
d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,
e) vlámaním,
f) ľsťou,
g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,
h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,
i) organizovanou skupinou, alebo
j) na viacerých osobách.
Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu
a) na objednávku,
b) z pomsty,
c) v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin,
d) v úmysle verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov,
e) v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419,
f) z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu, alebo
g) so sexuálnym motívom.
Trestné činy uvedené v druhej časti, prvej hlave Trestného zákona:
1. Úkladná vražda
2. Vražda
3. Vražda novonarodeného dieťaťa matkou
4. Zabitie
5. Usmrtenie
6. Nedovolené prerušenie tehotenstva
7. Účasť na samovražde
8. Ublíženie na zdraví
9. Neoprávnené odoberanie orgánov, tkanív a buniek a nezákonná sterilizácia Neoprávnený experiment na človeku a klonovanie ľudskej bytosti
10. Poškodenie zdravia
11. Šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
12. Ohrozovanie vírusom ľudskej imunodeficiencie
13. Ohrozovanie pohlavnou chorobou
14. Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi
15. Ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami
16. Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
17. Šírenie toxikománie
18. Podávanie alkoholických nápojov mládeži
19. Podávanie anabolických látok
20. Neposkytnutie pomoci
Trestné činy
uvedené v druhej časti, druhej hlave Trestného zákona:
1. Obchodovanie s ľuďmi (Trestný zákon)
2. Zverenie dieťaťa do moci iného (Trestný zákon)
3. Pozbavenie osobnej slobody (Trestný zákon)
4. Obmedzovanie osobnej slobody (Trestný zákon)
5. Obmedzovanie slobody pobytu (Trestný zákon)
6. Branie rukojemníka (Trestný zákon)
7. Vydieračský únos (Trestný zákon)
8. Zavlečenie do cudziny (Trestný zákon)
9. Lúpež (Trestný zákon)
10. Vydieranie (Trestný zákon)
11. Hrubý nátlak (Trestný zákon)
12. Nátlak (Trestný zákon)
13. Obmedzovanie slobody vyznania (Trestný zákon)
14. Porušovanie domovej slobody (Trestný zákon)
15. Ochrana súkromia v obydlí (Trestný zákon)
16. Porušovanie slobody združovania a zhromažďovania (Trestný zákon)
17. Porušovanie tajomstva prepravovaných správ (Trestný zákon)
18. Znásilnenie (Trestný zákon)
19. Sexuálne násilie (Trestný zákon)
20. Sexuálne zneužívanie (Trestný zákon)
21. Súlož medzi príbuznými (Trestný zákon)
(1) Kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme dieťa, hoci aj s jeho súhlasom, na účel detskej prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane detskej pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, nezákonnej adopcie, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,
b) a vydá takýmto činom iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti,
c) ako verejný činiteľ,
d) na chránenej osobe,
e) z osobitného motívu, alebo
f) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech,
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(5) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.
§ 180
(1) Kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom zverí do moci iného dieťa na účel adopcie alebo kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom získa do svojej moci dieťa na účel adopcie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech, alebo
b) závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 181
(1) Kto za odmenu zverí dieťa do moci iného na účel jeho využívania na detskú prácu alebo na iný účel, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech, alebo
b) závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo
b) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech.
(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(1) Kto iného neoprávnene pozbaví osobnej slobody, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) z osobitného motívu,
b) na chránenej osobe, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech.
(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) a spôsobí ním smrť viacerých osôb.
(1) Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) z osobitného motívu,
c) ako verejný činiteľ,
d) na chránenej osobe, alebo
e) a spôsobí ním väčšiu škodu.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(1) Kto ľsťou alebo násilím, hrozbou násilia alebo inej ujmy
a) iného neoprávnene núti k pobytu na určitom mieste, alebo
b) inému neoprávnene bráni v pobyte na určitom mieste,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) z osobitného motívu, alebo
c) ako verejný činiteľ.
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto neoprávnene núti iného opustiť územie Slovenskej republiky alebo inému neoprávnene bráni v pobyte na území Slovenskej republiky.
(1) Kto sa zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví alebo inú ujmu s cieľom donútiť iného, aby niečo konal, opomenul alebo strpel, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) a spôsobí ním väčšiu škodu.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(1) Kto sa zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať osobnú slobodu, alebo ho unesie a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na chránenej osobe, alebo
d) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(1) Kto iného zavlečie do cudziny, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(1) Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a bezprostredne ním ohrozí život alebo zdravie viacerých osôb,
b) a spôsobí ním väčšiu škodu,
c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe, alebo
e) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) a spôsobí ním väčšiu škodu.
(3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
§ 190
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti poskytnúť plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy pre seba alebo pre tretiu osobu za služby vlastné alebo služby tretej osoby, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucuje, a to aj vtedy, ak také služby predstiera, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto skupinu osôb pre ich národnosť, rasu, farbu pleti, etnický pôvod, vek, zdravotný stav alebo pohlavie alebo v úmysle dosiahnuť pre seba alebo pre iného neoprávnené alebo neprimerané výhody
a) násilím alebo hrozbou násilia neoprávnene núti, aby v rozpore so svojimi základnými ľudskými právami niečo konali, opomenuli alebo trpeli, alebo
b) týra, mučí alebo s nimi zaobchádza podobným iným neľudským a krutým spôsobom.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(5) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
§ 191
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti plniť povinnosť zo záväzku, na ktorej splnenie má inak tretia osoba nárok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(1) Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu,
d) v úmysle získať pre seba alebo pre iného väčší majetkový prospech alebo iný prospech, alebo
e) tým, že odopiera zamestnancovi v pracovnom alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu právo na zaistenie bezpečnosti zdravia pri práci, na dovolenku na zotavenie alebo na poskytnutie zákonom zaručených osobitných pracovných podmienok ženám a mladistvým zamestnancom.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb,
c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
d) za krízovej situácie.
(1) Kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
a) núti iného zúčastniť sa na náboženskom úkone,
b) bez oprávnenia bráni inému v účasti na náboženskom úkone, alebo
c) inému v užívaní slobody vyznania inak bez oprávnenia bráni,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) verejne.
(1) Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
c) najmenej s dvoma osobami, alebo
d) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) voči chránenej osobe, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(1) Kto úmyselne poruší právo iného na jeho súkromie v obydlí, právo na jeho súkromný a rodinný život vedený v obydlí tým, že bez jeho súhlasu zadovažuje pre seba alebo iné osoby neoprávneným sledovaním jeho obydlia poznatky o jeho živote a živote osôb, ktoré sa zdržiavajú v jeho obydlí, a s využitím informačno-technických prostriedkov a iných technických prostriedkov vyhotovuje z tohto pozorovania záznamy alebo inú dokumentáciu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu do obydlia,
c) najmenej s dvoma osobami, alebo
d) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na dva až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) voči chránenej osobe, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy obmedzuje vo výkone jeho združovacieho práva alebo zhromažďovacieho práva, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto sa v súvislosti so zhromaždením, ktoré podlieha oznamovacej povinnosti, násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia protiví poriadkovým opatreniam zvolávateľa alebo určených usporiadateľov takého zhromaždenia, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
§ 196
(1) Kto úmyselne poruší
a) listové tajomstvo vyzvedaním alebo otvorením uzavretého listu alebo inej písomnosti prepravovanej poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom,
b) tajomstvo informácie prenášanej prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo
c) tajomstvo neverejného prenosu počítačových dát do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci, vrátane elektromagnetického vyžarovania z počítačového systému, prenášajúceho takéto počítačové dáta,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Zamestnanec poskytovateľa poštovej služby alebo elektronickej komunikačnej služby, ktorý spácha čin uvedený v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo pozmení alebo potlačí písomnosť prepravovanú poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom alebo správu podanú prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.
§ 197
(1) Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo pre iného neoprávnený prospech
a) prezradí listové tajomstvo, o ktorom sa dozvedel z uzavretého listu alebo inej písomnosti prepravovaných poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom, ktoré neboli určené jemu, alebo z informácie prenášanej prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo
b) také tajomstvo využije,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Zamestnanec poskytovateľa poštovej služby alebo elektronickej komunikačnej služby, ktorý spácha čin uvedený v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.
§ 198
(1) Kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva zariadenie spôsobilé na odpočúvanie informácií prenášaných prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech, alebo
b) závažnejším spôsobom konania.
(1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) na žene vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním smrť, alebo
b) za krízovej situácie.
(1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) na osobe vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
(4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním smrť, alebo
b) za krízovej situácie.
§201
(1) Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe, alebo
c) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním smrť, alebo
b) za krízovej situácie.
§ 201a
Kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
§ 201b
Kto zneužije dieťa mladšie ako pätnásť rokov v úmysle vyvolania sexuálneho uspokojenia jeho účasťou na sexuálnych aktivitách alebo sexuálnom zneužití, hoci sa na nich takéto dieťa nemusí priamo zúčastňovať, alebo kto umožní také jeho zneužitie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
§ 202
(1) Kto pohne dieťa k mimomanželskej súloži alebo ho iným spôsobom sexuálne zneužije, ak
a) je takéto dieťa zverené do jeho starostlivosti alebo pod jeho dozor alebo odkázaná osoba,
b) ide o detskú prostitúciu, alebo
c) zneužije uznané postavenie, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 použitím nátlaku.
(1) Kto vykoná súlož s príbuzným v priamom rade alebo so súrodencom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Trestné činy uvedené v druhej časti, tretej hlave Trestného zákona:
1. Dvojmanželstvo (Trestný zákon)
2. Odloženie dieťaťa (Trestný zákon)
3. Opustenie dieťaťa (Trestný zákon)
4. Zanedbanie povinnej výživy (Trestný zákon)
5. Týranie blízkej osoby a zverenej osoby (Trestný zákon)
6. Únos (Trestný zákon)
7. Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (Trestný zákon)
Trestné činy uvedené v druhej časti, štvrtej hlave Trestného zákona:
1. Krádež (Trestný zákon)
2. Sprenevera (Trestný zákon)
3. Nevyplatenie mzdy a odstupného (Trestný zákon)
4. Neoprávnené užívanie cudzej veci (Trestný zákon)
5. Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla (Trestný zákon)
6. Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru (Trestný zákon)
7. Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty (Trestný zákon)
8. Falšovanie a pozmeňovanie identifikačných údajov motorového vozidla (Trestný zákon)
9. Podvod (Trestný zákon)
10. Úverový podvod (Trestný zákon)
11. Poisťovací podvod (Trestný zákon)
12. Kapitálový podvod (Trestný zákon)
13. Subvenčný podvod (Trestný zákon)
14. Neoprávnené obohatenie (Trestný zákon)
15. Podvodný úpadok (Trestný zákon)
16. Zavinený úpadok (Trestný zákon)
17. Prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok (Trestný zákon)
18. Nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier (Trestný zákon)
19. Podielnictvo (Trestný zákon)
20. Legalizácia príjmu z trestnej činnosti (Trestný zákon)
21. Úžera (Trestný zákon)
22. Zatajenie veci (Trestný zákon)
23. Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku (Trestný zákon)
24. Poškodzovanie veriteľa (Trestný zákon)
25. Zvýhodňovanie veriteľa (Trestný zákon)
26. Machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním (Trestný zákon)
27. Marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania (Trestný zákon)
28. Marenie exekučného konania (Trestný zákon)
29. Porušovanie zákazu konkurencie (Trestný zákon)
30. Poškodzovanie cudzej veci (Trestný zákon)
31. Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií (Trestný zákon)
32. Zneužívanie vlastníctva (Trestný zákon)
33. Poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrnej pamiatky (Trestný zákon)
34. Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva (Trestný zákon)
35. Falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty (Trestný zákon)
Trestné činy uvedené v druhej časti, piatej hlave Trestného zákona:
1. Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži (Trestný zákon)
2. Neoprávnené podnikanie (Trestný zákon)
3. Neoprávnené zamestnávanie (Trestný zákon)
4. Neoprávnené obchodovanie s devízovými hodnotami a poskytovanie devízových služieb (Trestný zákon)
5. Nepovolená výroba liehu (Trestný zákon)
6. Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou (Trestný zákon)
7. Porušovanie predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami (Trestný zákon)
8. Ohrozenie devízového hospodárstva (Trestný zákon)
9. Skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie (Trestný zákon)
10. Poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Trestný zákon)
11. Ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva
12. Zneužívanie informácií v obchodnom styku (Trestný zákon)
13. Machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe (Trestný zákon)
14. Poškodzovanie spotrebiteľa (Trestný zákon)
15. Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi (Trestný zákon)
16. Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov (Trestný zákon)
17. Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov
18. Výroba a držba falšovateľského náčinia (Trestný zákon)
19. Ohrozovanie obehu peňazí (Trestný zákon)
20. Falšovanie, pozmeňovanie a nedovolená výroba kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok (Trestný zákon)
21. Falšovanie a pozmeňovanie kontrolných technických opatrení na označenie tovaru (Trestný zákon)
22. Skrátenie dane a poistného (Trestný zákon)
23. Neodvedenie dane a poistného (Trestný zákon)
24. Daňový podvod (Trestný zákon)
25. Nezaplatenie dane a poistného (Trestný zákon)
26. Marenie výkonu správy daní (Trestný zákon)
27. Porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru (Trestný zákon)
28. Spoločné ustanovenie (Druhá časť, Piata hlava, Tretí diel, Trestný zákon)
29. Porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu (Trestný zákon)
30. Porušovanie priemyselných práv (Trestný zákon)
31. Porušovanie autorského práva (Trestný zákon)
Trestné činy uvedené v druhej časti, šiestej hlave Trestného zákona:
1. Všeobecné ohrozenie (Trestný zákon)
2. Poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia (Trestný zákon)
3. Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (Trestný zákon)
4. Porušovanie povinnosti pri hrozivej tiesni (Trestný zákon)
5. Porušovanie povinností za krízovej situácie (Trestný zákon)
6. Vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie (Trestný zákon)
7. Ohrozenie bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode (Trestný zákon)
8. Zavlečenie vzdušného dopravného prostriedku do cudziny (Trestný zákon)
9. Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami (Trestný zákon)
10. Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny (Trestný zákon)
11. Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny (Trestný zákon)
12. Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov (Trestný zákon)
13. Neoprávnené uskutočňovanie stavby (Trestný zákon)
14. Ohrozenie a poškodenie životného prostredia (Trestný zákon)
15. Neoprávnené nakladanie s odpadmi (Trestný zákon)
16. Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok (Trestný zákon)
17. Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia (Trestný zákon)
18. Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov (Trestný zákon)
19. Porušovanie ochrany stromov a krov (Trestný zákon)
20. Šírenie nákazlivej choroby zvierat a rastlín (Trestný zákon)
21. Únik organizmov (Trestný zákon)
22. Pytliactvo (Trestný zákon)
Trestné činy uvedené v druhej časti, siedmej hlave Trestného zákona:
1. Vlastizrada (Trestný zákon)
2. Úklady proti Slovenskej republike (Trestný zákon)
3. Teror (Trestný zákon)
4. Záškodníctvo (Trestný zákon)
5. Sabotáž (Trestný zákon)
6. Vyzvedačstvo (Trestný zákon)
7. Ohrozenie utajovanej skutočnosti (Trestný zákon)
Trestné činy uvedené v druhej časti, ôsmej hlave Trestného zákona:
1. Útok na orgán verejnej moci (Trestný zákon)
2. Zneužívanie právomoci verejného činiteľa (Trestný zákon)
3. Marenie úlohy verejným činiteľom
4. Prijímanie úplatku (Trestný zákon)
5. Podplácanie (Trestný zákon)
6. Nepriama korupcia (Trestný zákon)
7. Volebná korupcia (Trestný zákon)
8. Podnecovanie (Trestný zákon)
9. Schvaľovanie trestného činu (Trestný zákon)
10. Nadržovanie (Trestný zákon)
11. Neoznámenie trestného činu (Trestný zákon)
12. Neprekazenie trestného činu (Trestný zákon)
13. Zasahovanie do nezávislosti súdu (Trestný zákon)
14. Pohŕdanie súdom (Trestný zákon)
15. Marenie spravodlivosti (Trestný zákon)
16. Krivé obvinenie (Trestný zákon)
17. Krivá výpoveď a krivá prísaha (Trestný zákon)
18. Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon (Trestný zákon)
19. Marenie výkonu úradného rozhodnutia (Trestný zákon)
20. Marenie výkonu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (Trestný zákon)
21. Marenie prípravy a priebehu volieb a referenda (Trestný zákon)
22. Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky (Trestný zákon)
23. Ohrozenie dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti (Trestný zákon)
24. Násilné prekročenie štátnej hranice (Trestný zákon)
25. Prevádzačstvo (Trestný zákon)
26. Nedovolené prekročenie štátnej hranice (Trestný zákon)
27. Vzbura väzňov (Trestný zákon)
Trestné činy uvedené v druhej časti, deviatej hlave Trestného zákona:
1. Násilie proti skupine obyvateľov (Trestný zákon)
2. Nebezpečné vyhrážanie (Trestný zákon)
3. Nebezpečné prenasledovanie (Trestný zákon)
4. Šírenie poplašnej správy (Trestný zákon)
5. Opilstvo (Trestný zákon)
6. Výtržníctvo (Trestný zákon)
7. Hanobenie miesta posledného odpočinku (Trestný zákon)
8. Hanobenie mŕtveho (Trestný zákon)
9. Kupliarstvo (Trestný zákon)
10. Výroba detskej pornografie (Trestný zákon)
11. Rozširovanie detskej pornografie (Trestný zákon)
12. Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení (Trestný zákon)
13. Ohrozovanie mravnosti (Trestný zákon)
14. Ohováranie (Trestný zákon)
15. Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi (Trestný zákon)
16. Poškodzovanie cudzích práv (Trestný zákon)
17. Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy (Trestný zákon)
18. Týranie zvierat (Trestný zákon)
19. Zanedbanie starostlivosti o zvieratá (Trestný zákon)
Trestné činy uvedené v druhej časti, desiatej hlave Trestného zákona:
1. Marenie spôsobilosti na službu (Trestný zákon)
2. Neplnenie odvodnej povinnosti (Trestný zákon)
3. Obchádzanie brannej povinnosti (Trestný zákon)
4. Nenastúpenie civilnej služby (Trestný zákon)
5. Vyhýbanie sa výkonu civilnej služby (Trestný zákon)
6. Nenastúpenie služby v ozbrojených silách (Trestný zákon)
7. Porušovanie osobných a vecných povinností (Trestný zákon)
8. Spolupráca s nepriateľom (Trestný zákon)
9. Vojnová zrada (Trestný zákon)
10. Služba v cudzom vojsku (Trestný zákon)
Trestné činy uvedené v druhej časti, jedenástej hlave Trestného zákona:
1. Neuposlúchnutie rozkazu (Trestný zákon)
2. Sprotivenie alebo donútenie porušiť vojenskú povinnosť (Trestný zákon)
3. Urážka medzi vojakmi (Trestný zákon)
4. Násilie voči nadriadenému (Trestný zákon)
5. Porušovanie práv a chránených záujmov vojakov (Trestný zákon)
6. Vyhýbanie sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby (Trestný zákon)
7. Dezercia (Trestný zákon)
8. Porušovanie povinností strážnej služby (Trestný zákon)
9. Porušovanie povinností dozornej služby (Trestný zákon)
10. Porušovanie povinností pri obrane vzdušného priestoru (Trestný zákon)
11. Ohrozovanie morálneho stavu jednotky
12. Porušovanie služobných povinností (Trestný zákon)
13. Zbabelosť pred nepriateľom (Trestný zákon)
14. Nesplnenie bojovej úlohy (Trestný zákon)
15. Opustenie bojových prostriedkov (Trestný zákon)
16. Vydanie bojových prostriedkov nepriateľovi (Trestný zákon)
Trestné činy uvedené v druhej časti, dvanástej hlave Trestného zákona:
1. Ohrozenie mieru (Trestný zákon)
2. Genocídium (Trestný zákon)
3. Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme
4. Mučenie a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie (Trestný zákon)
5. Nedobrovoľné zmiznutie (Trestný zákon)
6. Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd (Trestný zákon)
7. Výroba extrémistických materiálov (Trestný zákon)
8. Rozširovanie extrémistických materiálov (Trestný zákon)
9. Prechovávanie extrémistických materiálov (Trestný zákon)
10. Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov (Trestný zákon)
11. Hanobenie národa, rasy a presvedčenia (Trestný zákon)
12. Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti (Trestný zákon)
13. Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu (Trestný zákon)
14. Neľudskosť (Trestný zákon)
15. Používanie zakázaného bojového prostriedku a nedovolené vedenie boja (Trestný zákon)
16. Plienenie v priestore vojnových operácií (Trestný zákon)
17. Zneužívanie medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov (Trestný zákon)
18. Útok proti parlamentárovi (Trestný zákon)
19. Zneužitie rekviračného práva (Trestný zákon)
20. Vojnová krutosť (Trestný zákon)
21. Perzekúcia obyvateľstva (Trestný zákon)
22. Vojnové bezprávie (Trestný zákon)
23. Ohrozenie kultúrnych hodnôt (Trestný zákon)
(1) Na účely použitia ustanovení tejto hlavy (Hlava 12) sa za vojnu považuje
a) medzinárodný ozbrojený konflikt alebo
b) zdĺhavý ozbrojený konflikt na území štátu medzi vládnymi orgánmi a organizovanými ozbrojenými skupinami alebo medzi takýmito skupinami navzájom s výnimkou vnútorných nepokojov a napätí, ako sú vzbury, izolované a ojedinelé akty násilia alebo iné akty podobnej povahy.