NKIVS

Opatrne, si v mode, kedy presúvaš uzly.

1. Klikni na text uzla, ktorý chceš presunúť.

2. Klikni na text uzla, pred ktorý chceš vybraný uzol presunúť.

Opatrne, si v mode, kedy kopíruješ podstrom.

1. Klikni na text uzla, ktorého podstrom chceš skopírovať.

2. Klikni na text uzla, pod ktorý chceš vybraný podstrom skopírovať.

• O štruktúrovanej forme NKIVS
  NKIVS v štruktúrovanej verzii obsahuje všetky sémanticky dôležité pojmy Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy zoradené do hierarchickej stromovej štruktúry (tvoria tzv. sémantický obsah).  
  
  Nad stromom týchto pojmov je možné rýchle vyhľadávanie.  Samotný text NKIVS  je nezmenený.

  Doplnkové informácie:

  
  Vyhľadávanie:
  Do okienka zadáme prvé písmená slova, ktoré hľadáme (netreba mäkčene a dĺžne).  
  
  Napr.  
  princ pre princíp, princípy, 
  informatiz pre informatizácia, informatizácie;  
  strat pre stratégia, strategické, 
  riad pre riadenie,  ... 
  
  Vyhľadávanie ukončíme kliknutím na X v pravej časti okienka vyhľadávania.
  
  Slovníková forma:
  Ak si zvolíme ABC náhľad,  zobrazia sa pojmy vo forme ABC slovníka.
• Manažérske zhrnutie

  Tento dokument reprezentuje Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „NKIVS“ alebo „koncepcia“) navrhovanú na indikatívne obdobie do roku 2020, pričom nadväzuje na pôvodné princípy informatizácie definované v NKIVS schválenej v roku 2008, aktuálny stav architektúry integrovaného informačného systému verejnej správy, zrealizované rozvojové projekty a uskutočnené aktivity[1], ktoré rozširuje o nové princípy vyplývajúce zo súčasných trendov a získaných skúseností, ako aj z možností poskytovaných rozvojom informačno-komunikačných technológií (ďalej len „IKT“). 

  
  

  NKIVS nadväzuje na Strategický dokument pre oblasť rastu digitálnych služieb a oblasť infraštruktúry prístupovej siete novej generácie (2014 – 2020), ktorý obsahuje podrobnú analýzu situácie v oblasti informatizácie verejnej správy na Slovensku, porovnanie so svetom, zhrnutie výsledkov Operačného programu Informatizácia spoločnosti a poučenia z obdobia 2007 – 2013. Východiskom pre NKIVS je zároveň legislatíva prijatá v nedávnom období.[2]

  
  

  NKIVS prináša nový systematický a koordinovaný pohľad na riešenie problematiky informatizácie verejnej správy predovšetkým tým, že sa tentokrát nezameriava len na centrálnu architektúru a centrálne komponenty architektúry integrovaného informačného systému verejnej správy[3]. 

  
  

  NKIVS detailnejšie popisuje problematiku informatizácie riešení kompetencií jednotlivých povinných osôb, definovaním jednotných pravidiel, tak aby verejná správa poskytovala kvalitné služby nielen voči občanom a podnikateľom, ale i voči iným orgánom verejnej moci (ďalej len „OVM“), a to aj cezhranične. Uvedená zmena prístupu je podporená zavedením strategickej architektúry verejnej správy ako nástroja pre systematické modelovanie, analyzovanie a komunikovanie architektúry informačných systémov verejnej správy vrátane jej previazaných súčastí tak, aby došlo k rozvoju informatizácie verejnej správy ako harmonického celku.

  
  

  Základom koncepcie je definovanie strategických cieľov, princípov informatizácie verejnej správy a v neposlednom rade i návrh priorít informatizácie verejnej správy na nasledujúce obdobie. Tieto budú dôležité pre tvorbu a rozvoj jej strategickej architektúry, segmentových architektúr a architektúr jednotlivých riešení. Priority informatizácie pokrývajú široké spektrum oblastí, ktoré je potrebné v tomto období primárne vyriešiť. Prostredníctvom priority optimalizácie a automatizácie procesov výkonu verejnej správy sa spolu s prioritou orchestrácie služieb do životných situácií zabezpečí kvalitatívna zmena nielen v poskytovaní služieb verejnej správy voči verejnosti, ale aj v samotnom výkone verejnej správy. Rovnako tak sú dôležité aj priority týkajúce sa vylepšeného prístupu občana, podnikateľa alebo úradníka k e-Government prostrediu, využívania centrálnych spoločných blokov, riadenia údajov, otvorených údajov, vládneho cloudu, či bezpečnosti. 

  
  

  Súčasťou NKIVS je aj návrh prioritizácie rozvojových programov a projektov, ktoré zabezpečia realizáciu strategickej architektúry verejnej správy, referenčnej architektúry konkrétnych riešení a segmentovej architektúry. Uvedené aspekty vytvárajú predpoklady pre efektívny proces informatizácie verejnej správy a zároveň aj pre riadený a kontrolovaný prístup vlády SR k akýmkoľvek zmenám v rámci tohto procesu a rovnako predpoklady pre efektívne reakcie na široké spektrum existujúcich, ako aj potenciálnych ekonomických, bezpečnostných alebo iných hrozieb.

  NKIVS predstavuje aj novú filozofiu pohľadu na informatizáciu s dôrazom na otvorenosť procesov, reálnu konkurenciu a zvýšenie hodnoty IT v kľúčových funkciách verejnej správy: či už v podobe kvalitnejších služieb, lepších rozhodnutiach vďaka dátam, lepšej regulácií alebo efektívnejšiemu fungovaniu. Takýto program bude do praxe zavádzaný postupne pomocou riadiacich aktov a metodík, ktoré sú spomenuté v tejto koncepcii. Kým budú tieto metodiky prijaté, je potrebné vychádzať zo súčasného stavu a evolučne ho zlepšovať v zmysle princípov tejto koncepcie.

  
  

  [1] Analýza stavu informatizácie verejnej správy zverejnená na http://www.informatizacia.sk/suvisiace-dokumenty/22701s

  [2] Najmä  zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v znení neskorších predpisov. Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výnos  Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení neskorších predpisov.

  [3] Pojem verejná správy v celom dokumente zahŕňa štátnu správu a územnú samosprávu.

  Linky a odkazy:

  Kap. 1
• Úvod Skryť 2 podradené uzly. Zobraziť 2 podradené uzly.

  V súčasnosti je informatizácia nevyhnutným faktorom pre zlepšenie služieb verejnej správy, služieb
  vo verejnom záujme ako i verejných služieb, pre optimalizáciu verejnej správy a pre zvýšenie jej dôveryhodnosti a transparentnosti. Je to kontinuálny proces, v ktorom sa využívajú nové možnosti, ktoré IKT v danom okamihu poskytujú.

  NKIVS na roky 2016 - 2020 nadväzuje na NKIVS predchádzajúceho obdobia, ktorá bola aplikovaná najmä pri implementácii rozvojových projektov financovaných z fondov Európskej únie[1] (ďalej len „EÚ“). Mnohé inovatívne aktivity, ovplyvňujúce zmeny v doterajšom prístupe k informatizácii verejnej správy, najmä zavádzanie vládneho cloudu, či prebiehajúca reforma verejnej správy, vyvolali potrebu jej aktualizácie.

  Koncepcia stavia na vízii, strategických cieľoch a smerovaní e-Governmentu v SR do roku 2020 ako
  aj na definovanej strategickej architektúre verejnej správy a materiáloch, ktoré vláda SR schválila v dokumentoch znázornených na obrázku nižšie.

  
  Obrázok 1: Pozícia dokumentu NKIVS

  
  

  
  

  
  

  NKIVS bude aplikovaná do roku 2020 najmä realizáciou aktivít financovaných, okrem iného,
  aj z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a Operačného programu Efektívna verejná správa. Zabezpečí sa tak posun informatizácie verejnej správy na ďalšiu úroveň, najmä v oblasti optimalizácie a re-definície existujúcich procesov, formou zdieľania údajov a informácií, aplikačných komponentov a infraštruktúry. Vytvorí sa tak priestor pre komplexný rozvoj a zefektívňovanie verejnej správy ako harmonizovaného celku. Realizáciou koncepcie sa podporí naplnenie ukazovateľov špecifikovaných v samostatných dokumentoch.[2]

  
  

  [1] Prioritná os 7 Operačný program Informatizácia spoločnosti.

  [2] Kapitola 7 Strategického dokumentu pre oblasť rastu digitálnych služieb a oblasť infraštruktúry prístupovej siete novej generácie (2014 – 2020) . Operačný program Integrovaná infraštruktúra.

  Linky a odkazy:

  Kap. 2
• Ciele, princípy a prístup k procesu informatizácie v období 2014 – 2020 Skryť 6 podradených uzlov. Zobraziť 6 podradených uzlov.

  Táto kapitola popisuje najdôležitejšie ciele a princípy informatizácie a navrhuje prístup k procesu informatizácie verejnej správy v nasledujúcom období. Popisuje hlavnú ambíciu, ktorú bude informatizácia verejnej správy ďalej napĺňať. 

  
  

  Národná koncepcia informatizácie verejnej správy ukazuje cestu pre modernizáciu verejných služieb a predstavuje základ pre budovanie „inovatívneho štátu“ a „štátu fungujúceho na základe využívania znalostí.“ Získame tak jednoduché a prívetivé služby pre občanov a podnikateľov a výkonnejšiu verejnú správu, ktorá poskytuje otvorené údaje v maximálnom rozsahu, ktorá sa rozhoduje na základe dôkazov a faktov. e-Government bude cezhranične interoperabilný a založený na medzinárodne dohodnutých štandardoch a technických špecifikáciách podľa e-Government akčného plánu 2016-2020. 

  
  

  Modernizujeme e-Government, aby umožnil realizovať pripravovanú komplexnú reformu verejnej správy, t.j. prostredníctvom nových centrálnych aplikácií a služieb, ako i vďaka úprave vybraných agendových informačných systémov. Práve moderné informačné technológie dokážu priniesť inovácie pre lepšie fungovanie verejnej správy ako je automatizácia spracovania podaní, personalizovaná asistencia pre klientov verejnej správy, podpora lepšieho a rýchlejšieho rozhodovania v súdnictve, využívanie nástrojov umelej inteligencie, analýza dát o subjektoch a ich súvislostí pri kontrolách a aplikácia senzorov vo verejných službách (napríklad inteligentné dopravné systémy, monitorovanie životného prostredia). 

  
  

  Dôraz bude kladený na mobilný e-Government tak, aby mohli vznikať interaktívne aplikácie pre verejné služby a cez inteligentné mobilné zariadenie bolo možné jednoducho vyriešiť základné životné situácie. Informačné systémy budú prevádzkované vo vládnom cloude efektívne a profesionálne. e-Government sa stane otvorenou platformou a každý informačný systém bude poskytovať otvorené aplikačné rozhrania (open API), čo vytvorí zásadné podnikateľské príležitosti hlavne pre malých a stredných podnikateľov. 

  
  

  Vytváranie inovácií  podporíme dopytovými projektami v oblastiach vývoja mobilných aplikácií, využitia umelej inteligencie, spracovania otvorených dát, či využitia open API. Je veľmi dôležité, aby bol takto plánovaný rozvoj v synergii s RIS3 stratégiou (Stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR) a podporila sa tak inteligentná špecializácia Slovenska v prioritných oblastiach.

  Linky a odkazy:

  Kap. 3
  • Ciele informatizácie verejnej správy Skryť 6 podradených uzlov. Zobraziť 6 podradených uzlov.

    Nižšie uvedené strategické ciele vychádzajú z relevantných materiálov pre obdobie 2014 – 2020 zobrazených na obrázku 1 v kap. 2 - Úvod.

    
    

    Ciele vyjadrujú pokrok, ktorý bude potrebné dosiahnuť. Pre každý cieľ sú navrhnuté výsledkové a výstupové ukazovatele, ktoré budú pravidelne a transparentne vyhodnocované[1]. Tučným písmom vyznačené ukazovatele sú nastavené v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (vrátane stanovenia východiskových a cieľových hodnôt pre jednotlivé ukazovatele). Normálnym písmom vyznačené ukazovatele sú nastavené touto koncepciou pre lepšie sledovanie plánovaného pokroku. 

    
    

    Cieľové hodnoty vyjadrujú žiadanú ambíciu a očakávanú pozitívnu zmenu. Za cieľový rok je možné považovať rok 2020. Súčasťou aktivít riadenia informatizácie bude tak i systematické monitorovanie aktuálneho stavu. 

    
    

    Zoznam strategických cieľov tiež slúži ako rámec pre inštitúcie pri príprave vlastných koncepcií rozvoja.

    
    

    [1] Ciele a ich ukazovatele sú evidované aj v dokumente: Ukazovatele pre oblasť rozvoja informačnej spoločnosti na obdobie  2014-2020 (http://www.informatizacia.sk/aktualne-/11146s). Tento dokument bude pravidelne aktualizovaný v rámci navrhovaného systematického monitoringu informácie spoločnosti, pričom jednotlivé ukazovatele budú prehodnocované podľa aktuálneho stavu.

    Linky a odkazy:

    Kap. 3.1
  • Princípy informatizácie verejnej správy Skryť 5 podradených uzlov. Zobraziť 5 podradených uzlov.

    V nasledujúcej časti sú predstavené základné princípy informatizácie verejnej správy. Ide o platné, málo meniace sa všeobecné pravidlá, ktoré riadia realizáciu cieľov verejnej správy. 

    
    

    Princípy sú orientované podľa jednotlivých vrstiev architektúry verejnej správy (tak, ako je definovaná v kapitole 4). Ide o procesnú (tzv. biznis) vrstvu, aplikačnú, dátovú a technologickú vrstvu.

    Linky a odkazy:

    Kap. 3.2
    • Biznis princípy Skryť 16 podradených uzlov. Zobraziť 16 podradených uzlov.

      Orientácia na klienta - Verejná správa aktívne pracuje so skupinami klientov s cieľom vytvoriť také služby, ktoré sú klientmi vyžadované alebo preferované, a sú pre klienta jednoducho použiteľné. Verejná správa vzdeláva klientov svojich služieb o tom, aké služby sú vytvorené, ako sa používajú.
      Za klientov sú považovaní občania, podnikatelia ale i úradníci, ktorí sa službám venujú.

      
      

      Zodpovednosť a správa služieb - Každá služba, či už jednoduchá alebo komplexná musí mať jasne definovaného správcu, ktorý zodpovedá za jej poskytovanie, rozvoj a údržbu.

      
      

      Orientácia na služby - Architektúra verejnej správy je založená na definícii služieb, ktoré odrážajú procesy reálneho sveta. To znamená, že akákoľvek vrstva architektúry verejnej správy (vrstva procesov, IS, technológií) komunikuje s okolitým svetom prostredníctvom služieb[1], ktoré sú konzumované prostredníctvom rôznych kanálov (rozhraní). Zámerom je podporiť digitálnu transformáciu verejnej správy, ktoré bude poskytovať používateľsky prívetivé elektronické služby ako štandard, a to aj pre cezhraničné vybavovanie životných situácií.

      
      

      Proaktivita – Verejná správa ponúkne všade tam, kde je to možné, poskytovanie takých služieb, ktoré používateľ v danom okamihu potrebuje, prípadne ich bude vykonávať z vlastnej iniciatívy s možnosťou odmietnutia toho postupu zo strany používateľa.

      
      

      Jednoduchá navigácia - Používatelia jednoducho nájdu požadovanú službu, ktorú následne môžu jednoduchým spôsobom použiť.

      
      

      Prístupnosť - Služba je ľahko prístupná pre každého občana Európskej únie, aj zdravotne, sociálne,
      či inak znevýhodneného používateľa. Poskytovatelia služieb musia prispôsobiť ich prístupnosť k preferovaným metódam používateľa. Ide teda aj o výber komunikačných kanálov, času, kedy
      je kontakt možný a používateľskú prívetivosť metód komunikácie.

      Uniformita – Z pohľadu používateľa je obsluha používateľa cez akýkoľvek kanál jednotná a používa štandardné postupy a riešenia.

      
      

      Služby ako situácie [2] - Používateľom sú ponúkané služby ako súčasť riešenia ich životných situácií (ďalej aj ako „ŽS“).

      
      

      Okamžité vybavenie – Všade tam, kde je to možné, alebo kde to bude možné po úprave legislatívy, budú poskytované samoobslužné online služby, v rámci ktorých sú podania vybavované okamžite. V ostatných prípadoch, keď je nevyhnutná akcia zamestnanca verejnej správy, sú podania vybavované v čo najkratšom možnom čase.

      
      

      Transparentný prístup k službám – Používatelia majú pri používaní elektronických služieb prístup ku všetkým relevantným informáciám s výnimkou tých, ktorých sprístupňovanie je zo zákona obmedzené alebo zamietnuté. Pred, počas a po poskytnutí služby poskytovateľ informuje používateľa o postupe riešenia, o maximálnom čase jej vybavenia, použitých informáciách a výsledku. V prípade,
      že ide o službu komplexnú (to je pozostávajúcu z viacerých nadväzujúcich aktivít) a je to relevantné,
      je klient informovaný o zmene stavu jeho požiadavky (to znamená, že počas vybavovania jeho požiadavky vie zistiť, v akom stave sa práve nachádza).

      
      

       Jeden krát a dosť – Pri interakcii s verejnou správou bude verejná správa od žiadateľa vyžadovať len údaje, ktoré sú nové a verejná správa nimi ešte nedisponuje. Tento princíp bude platiť na úrovni celej Európskej únie a bude zabezpečovaný pomocou platformy dátovej integrácie. Zároveň bude umožnené elektronické zdieľanie rozhodnutí, ktoré vydala verejná správa.

      
      

      Kvalita a spoľahlivosť – Používatelia sa môžu spoľahnúť, že poskytovateľ služieb bude garantovať kvalitu, dostupnosť a spoľahlivosť služieb. Napríklad akákoľvek poskytnutá informácia musí byť správna, autentická, aktuálna a úplná.

      
      

      Spätná väzba – Používatelia môžu poskytnúť spätnú väzbu o službe, nahlásiť chyby, navrhovať zlepšenia a podobne. Poskytovateľ služieb môže použiť tento vstup pre zlepšenie kvality služby. Týmto spôsobom majú používatelia možnosť konštruktívne presadzovať svoje záujmy.

      
      

      Participácia – verejná správa v procese informatizácie verejnej správy aktívne spolupracuje s verejnosťou.

      
      

      Transparentné rozhodovanie - verejná správa v procese informatizácie transparentne a včas informuje o budúcich zámeroch a aktívne žiada o vstupy verejnosti.

      
      

      Efektívnosť a pridaná hodnota - informatizácia verejnej správy sleduje najvyššiu hodnotu za peniaze a prebieha na základe kontinuálneho vyhodnocovania nákladov a prínosov.

      
      

      [1] Typy služieb verejnej správy založené na štandarde ArchiMate® sú koncová služba, aplikačná služba a infraštruktúrna služba.

      [2] V zmysle strategickej priority Rozvoj agendových informačných systémov.

      Linky a odkazy:

      Kap. 3.2.1
    • Dátové princípy Skryť 4 podradené uzly. Zobraziť 4 podradené uzly.
      Údaje sú aktíva – Údaje sú aktíva, ktoré majú hodnotu a sú podľa toho riadené a spravované. Každý údajový prvok má jasne definovaného vlastníka a správcu zodpovedného za jeho správnosť.
      
      

      Údaje sú dostupné a zdieľané – Používatelia majú prístup ku všetkým údajom, na ktoré majú legitímny nárok, či už pre informatívne účely alebo pre potreby naplnenia svojich povinností. Údaje sú zdieľané naprieč verejnou správou v súlade s legislatívou.

      
      

      Údaje sú zrozumiteľné – Využívajú sa spoločné údajové ontológie a definície konceptov. Koncepty a vzťahy medzi nimi sú konzistentne definované v celej verejnej správe pre danú problematiku a definície sú zrozumiteľné a sú k dispozícii.

      
      

      Otvorenosť údajov– Údaje otvorenej vlády musia byť dostupné a prehľadné. Vybrané množiny v legislatíve definovaných údajov nebudú podliehať princípom otvorených údajov. 

      Linky a odkazy:

      Kap. 3.2.2
    • Aplikačné princípy Skryť 4 podradené uzly. Zobraziť 4 podradené uzly.

      Spoločné používanie aplikácií – Aplikácie, ktoré sú jednotne používané v rámci celej verejnej správy sú preferované pred používaním obdobných aplikácií alebo pred vývojom duplicitných aplikácií.

      
      

      Jednoduché používanie aplikácií-  Aplikácie verejnej správy sú jednoduché na použitie pre koncového používateľa, či už z technického alebo obsahového hľadiska. Použitá technológia je pre používateľa používateľsky prívetivá, takže sa môže sústrediť na úlohy, ktoré pomocou aplikácií rieši.

      
      

      Otvorené API – Aplikačné rozhrania elektronických služieb sú verejné pre dôveryhodné aplikácie tretích strán. Aplikačné rozhrania v informačných systémov sú budované spôsobom umožňujúcim ich použitie komukoľvek (po splnení určených podmienok). Špecificky všetky služby informačných systémov, ktoré sú dostupné grafickým rozhraním majú byť dostupné aj otvoreným aplikačným rozhraním.

      
      

      Modulárnosť - Aplikácie IKT sú členené na menšie samostatné časti, ktoré sú prepojené dobre definovanými rozhraniami s cieľom zvýšiť flexibilitu riešení.

      Linky a odkazy:

      Kap. 3.2.3
    • Technologické princípy Skryť 3 podradené uzly. Zobraziť 3 podradené uzly.

      Technologická interoperabilita – Softvér a hardvér vo verejnej správe musí byť v súlade s definovanými štandardami, ktoré podporujú interoperabilitu údajov, aplikácií a technológií, a to v celom európskom priestore.

      
      

      Otvorené štandardy – Prednostne sa používajú otvorené štandardy a formáty a dôraz sa kladie na  zabezpečenie technologickej neutrálnosti.

      
      

      Vládny cloud prednostne – Informačné systémy a technológie, ktoré sú v rámci verejnej správy rozvíjané alebo modifikované, musia byť posúdené v kooperácii s poskytovateľmi cloudových služieb v zmysle ich nasadenia do vládneho cloudu.

      Linky a odkazy:

      Kap. 3.2.4
    • Bezpečnostné princípy Skryť 4 podradené uzly. Zobraziť 4 podradené uzly.

      Bezpečnosť údajov - Údaje sú chránené najmä pred neoprávneným prístupom, manipuláciou, použitím a zverejnením (zachovanie dôvernosti údajov), ich úmyselnou alebo neúmyselnou modifikáciou (zachovanie integrity údajov), pričom sú dostupné v požadovanom čase a v požadovanej kvalite (zachovanie dostupnosti údajov).

      
      

      Pravosť údajov - Používateľ pracuje len s údajmi, ktorých hodnovernosť a pôvod sú zabezpečené napríklad ich autorizáciou, a ktoré sú z dôveryhodného zdroja s garantovanou identitou.

      
      

      Transparentnosť- Riadenie informačnej bezpečnosti, najmä výkon dohľadu a kontroly, musí byť zabezpečený postupmi, ktoré garantujú ich transparentnosť a opakovateľnosť.

      
      

      Auditovateľnosť - Riadenie informačnej bezpečnosti rovnako ako aj iných aktivít vo verejnej správe musí používať princípy a pravidlá, ktoré umožňujú výkon kontroly a zároveň umožňujú generovanie auditných a iných log záznamov s požadovanou úrovňou ich ochrany.

      Linky a odkazy:

      Kap. 3.2.5
      • Bezpečnosť údajov
        Údaje sú chránené najmä pred neoprávneným prístupom, manipuláciou, použitím a zverejnením (zachovanie dôvernosti údajov), ich úmyselnou alebo neúmyselnou modifikáciou (zachovanie integrity údajov), pričom sú dostupné v požadovanom čase a v požadovanej kvalite (zachovanie dostupnosti údajov).

        Linky a odkazy:

        Kap. 3.2.5
      • Pravosť údajov

        Používateľ pracuje len s údajmi, ktorých hodnovernosť a pôvod sú zabezpečené napríklad ich autorizáciou, a ktoré sú z dôveryhodného zdroja s garantovanou identitou.

        Linky a odkazy:

        Kap. 3.2.5
      • Transparentnosť

        Riadenie informačnej bezpečnosti, najmä výkon dohľadu a kontroly, musí byť zabezpečený postupmi, ktoré garantujú ich transparentnosť a opakovateľnosť.

        Linky a odkazy:

        Kap. 3.2.5
      • Auditovateľnosť

        Riadenie informačnej bezpečnosti rovnako ako aj iných aktivít vo verejnej správe musí používať princípy a pravidlá, ktoré umožňujú výkon kontroly a zároveň umožňujú generovanie auditných a iných log záznamov s požadovanou úrovňou ich ochrany.

        Linky a odkazy:

        Kap. 3.2.5
  • Prístup k procesu informatizácie Skryť 6 podradených uzlov. Zobraziť 6 podradených uzlov.

    Prístup k procesu informatizácie vychádza z aktuálneho stavu[1] informatizácie spoločnosti, ktorý sa podarilo dosiahnuť v uplynulom období najmä v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Na základe skúseností z predchádzajúceho obdobia, ako aj nových metodológií v oblasti budovania komplexných informačných systémov a reformovania verejnej správy, je možné prístup k procesu informatizácie verejnej správy na najbližšie obdobie popísať na šiestich úrovniach:

    
    

    legislatívna úroveň, ktorá určí právny rámec fungovania digitálneho priestoru (najmä
    e-Governmentu), a ktorej aktivity musia predchádzať snahám implementácie riešení informatizácie. Aj vďaka Operačnému programu Efektívna verejná správa budú zmeny právneho rámca vyplývať z koordinovanej reformy verejnej správy,

    
    

    úroveň koordinácie a dohľadu nad budovaním e-Governmentu, ktorá sa postará o účinnú koordináciu budovania e-Governmentu a architektúry VS v prvom rade cez schvaľovanie koncepcií rozvoja informačných systémov verejnej správy, prípravu štúdií uskutočniteľnosti, či efektívnu koordináciu projektov a ich vzájomný súlad s rešpektovaním princípu transparentnosti a participácie spolu s verejnou kontrolou prípravy, efektívnosti a výsledkov projektov. Zároveň tu pôjde aj o zabezpečenie primeraného informovania, publicity a vzdelávania o stave informatizácie a nových funkcionalitách verejnej správy a o spôsobe ich využívania,

    
    

    úroveň zdrojov, v rámci ktorej dôjde k cielenému budovaniu interných kapacít verejnej správy pre oblasť riadenia a správy IT podľa záväznej koncepcie, ktorá sa vypracuje. Zároveň dôjde ku konsolidácii riadenia finančných a technologických zdrojov  potrebných na budovanie e-Government-u.

    
    

    procesná úroveň, ktorá na jednej strane s ohľadom na reformu verejnej správy a návrh realizácie rozvoja informatizácie (kapitola 7) vytvorí popri vhodnom organizačnom zabezpečení optimalizáciu procesov a funkcií verejnej správy, a na druhej strane zjednoduší a sprehľadní poskytovanie služieb verejnej správy,

    
    

    informačná úroveň, kde sa na centrálnej úrovni nastavia pravidlá jednotnej dátovej vrstvy tak, aby sa údaje dali jednoznačne sémanticky interpretovať vo všetkých úsekoch verejnej správy, a to nielen pre potreby výmeny údajov v informačných systémoch a vybavovanie ŽS, ale aj pre komplexné analýzy údajov,

    
    

    technická úroveň, v rámci ktorej dôjde ku konsolidácii a optimalizácii nákladov na vývoj a prevádzku informačných systémov budovaných podľa pravidiel interoperability, riadenia kvality údajov, bezpečnosti a používateľského komfortu, ktoré sú v súlade s európskym rámcom pre interoperabilitu.

    
    

    Všetky spomenuté úrovne sú pre interoperabilitu rovnako dôležité. Interoperabilita napomôže pri vytváraní prostredia umožňujúceho dôveryhodnú výmenu údajov medzi subjektmi verejnej správy.
    K tomu budú slúžiť vhodne štruktúrované riadiace subjekty, spoločné politiky a iniciatívy. Prvky interoperability by mali byť zohľadnené naprieč EÚ za účelom používania spoločných postupov umožňujúcich skutočnú vzájomnú spoluprácu subjektov verejnej správy. Zavádzanie interoperability umožní modernizáciu a racionalizáciu systémov s cieľom zvýšiť možnosti týchto systémov pri poskytovaní vysoko kvalitných služieb hospodárnym spôsobom.

    
    

    Štát bude v novom období vytvárať platformy, či už v podobe technologických riešení alebo právnych či procesných rámcov, pre inkluzívne zapojenie verejnosti a podnikateľov do zlepšovania verejného života. Mnohé nápady na zlepšenie procesov, legislatívy alebo elektronických služieb môžu pochádzať práve z kreatívnych komunít a tretieho sektora. 

    
    

    Zdieľanie informácií a infraštruktúry štátu musí podporovať vznik a rast inovatívnych podnikov. Len tak je možné investície štátu do reformy a e-Governmentu premeniť do udržateľného rastu a rozvoja spoločnosti podľa ambícií jednotného digitálneho trhu.

    
    

    [1] Aktuálny stav je popísaný v dokumente zverejnenom na http://www.informatizacia.sk/suvisiace-dokumenty/22701s.

    Linky a odkazy:

    Kap. 3.3
  • Prepojenie informatizácie s reformou verejnej správy

    Operačný program Integrovaná infraštruktúra podporí projekty informatizácie, ktoré budú vychádzať z reformy verejnej správy navrhnutej v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. 

    
    A naopak, program Efektívna verejná správa bude vo svojich plánoch a zámeroch vychádzať
    z postupného zlepšovania informatizácie definovanej v návrhu realizácie tejto koncepcie (v akčnom pláne). 

    
    

    Vďaka aplikovaniu koordinačného mechanizmu[1] sa nasadia potrebné informačno-komunikačné technológie, ktoré umožnia a podporia:

    - implementáciu politík,

    - organizačnú zmenu inštitúcií verejnej správy,

    - konkrétne návrhy optimalizovaných procesov a návrhy nových metód práce používaných
    vo verejnej správe.

    
    

    Dosiahne sa tak vzájomné prepojenie, vzniknú synergetické efekty a každý program sa môže presne sústrediť na základnú oblasť kompetencie. 

    
    

    Operačný program Efektívna verejná správa je zameraný na zmenu a zlepšenie procesov a fungovanie verejnej správy a Operačný program Integrovaná infraštruktúra je zameraný na informatizáciu procesov a efektívne nasadzovanie a využívanie informačných a komunikačných technológií pri implementácii týchto procesov. 

    
    

    Operačný program Integrovaná infraštruktúra zároveň podporí rozšírenie širokopásmového pripojenia a zavedenie vysokorýchlostných sietí a podporí zavedenie nastupujúcich technológií a sietí pre digitálne hospodárstvo. Koordinačný mechanizmus bude upresnený a vysvetlený v pripravovanom dokumente „Aplikácia koordinačného mechanizmu medzi OP EVS a OP II“.

    
    

    Pripravovaná reforma verejnej správy bude výrazne podporená modernými IT riešeniami. Nové technológie a inovácie sú dôležitým faktorom, vďaka ktorým bude možné poskytovať lepšie verejné služby a zvýšiť efektivitu fungovania verejnej správy. 

    
    

    Reformné úsilie často vychádza z možností technológií a reformné zámery častokrát bude iniciovať tiež snaha o inovatívne uplatnenie IT riešení vo verejnej správe. Napríklad len samotné zabezpečenie princípu jeden krát a dosť vďaka realizácii dátovej integrácie výrazne zjednoduší procesy obsluhy podnikateľov a klientov. 

    
    

    Mobilné zariadenia umožnia interaktívne riešenie a navigáciu v životných situáciách. Vízia štátu fungujúcom na základe využívania znalostí je postavená na nových možnostiach spracovania veľkého množstva dát v reálnom čase, inovatívny štát sa dá dosiahnuť vďaka otvorenému API. 

    
    

    Digitálne technológie predstavujú kľúčový faktor reformy verejnej správy.

    
    

    [1] Systém vzájomnej koordinácie medzi Operačným programom Integrovaná infraštruktúra a Operačným programom Efektívna verejná správa.

    Linky a odkazy:

    Kap. 3.4
  • Interoperabilita v rámci EÚ

    V období 2016 - 2020 budú zohľadnené požiadavky zadefinované v strategických rámcoch Európskej únie pre oblasť e-Governmentu, najmä:

    -  Oznámenie EK “Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe“, COM(2015) 192 z 6.5.2015,[1]

    -  Oznámenie EK „Investičný plán pre Európu“, COM(2014) 903 z 26.11.2014,

    -  Oznámenie EK „Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch“, COM(2014) 442 z 2.7.2014,

    -  Spoločné oznámenie EK „ Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ“, JOIN(2013) 1 z 7.2.2013,

    -  Usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (2013/C 25/01) z 26.1.2013,

    - Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov Stratégia pre elektronické verejné obstarávanie, COM(2012) 179 z 20.4.2012,

    - Oznámenie EK „Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe“, COM(2012) 529 z 27.9.2012,

    - Oznámenie EK „Akčný plán eHealth 2012-2020 Inovatívna zdravotná starostlivosť pre 21. storočie“, COM(2012) 736 z 6. 12.2012,

    - Odporúčanie EK o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie (NGA) (Text
    s významom pre EHP) (2010/572/EÚ) z 20.9.2010,

    - Oznámenie EK “Smerom k interoperabilite európskych verejných služieb“, COM(2010) 744 zo 16.12.2010, príloha 1 Európska stratégia interoperability pre európske verejné (EIS)  a príloha 2 Európsky rámec interoperability pre európske verejné služby (EIF2.0, pripravovaná EIF 3.0),

    - Spoločná vízia pre Európsku architektúru interoperability, ISA/2011/SN22.5,

    
    

    Akčný plán e-Government 2016-2020, DG CNECT, nadväzujúci na Stratégiu pre jednotný digitálny trh v Európe, ktorý zahŕňa najmä

    -  prepojenie obchodných registrov,

    - iniciáciu pilotného otestovania princípu „výlučne jedenkrát“ ako elementu modernizácie verejnej správy,

    - rozšírenie a integráciu európskych a národných portálov smerujúcu k jednému digitálnemu vstupu (Single Digital Gateway),

    - prechod na úplné elektronické verejné obstarávanie a elektronický podpis,

    - odporúčania výboru ISA zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady
    č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy. ISA poskytuje rámec, ktorý umožňuje členským štátom spolupracovať na vytváraní efektívnych cezhraničných verejných služieb.

    - program pre riešenie interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (ISA2) Interoperabilita ako prostriedok modernizácie verejnej správy na obdobie 2016-2020.[2]

    
    

    Stratégia Digitálneho jednotného trhu (DSM) je vybudovaná na troch pilieroch:

    1.      Lepší prístup spotrebiteľov a podnikov k online tovarom a službám v celej Európe – vyžaduje si to rýchle odstránenie kľúčových rozdielov medzi online a off-line svetmi, aby zmizli prekážky cezhraničných online činností.

    2.      Vytváranie priaznivých podmienok pre rozmach digitálnych sietí a služieb – vyžaduje si to rozvoj vysokorýchlostných, bezpečných a dôveryhodných infraštruktúr a služieb týkajúcich sa obsahu, podporený správnymi regulačnými podmienkami pre inovácie, investície, spravodlivou hospodárskou súťažou a rovnakými podmienkami pre všetky podniky.

    3.      Maximalizácia rastového potenciálu nášho európskeho digitálneho hospodárstva – vyžaduje si to investície do infraštruktúry a technológií IKT, ako sú napríklad cloud computing a big data, a výskum a inovácie na podporu priemyselnej konkurencieschopnosti, ako aj lepšie verejné služby, inkluzívnosť a zručnosti.

    
    

    NKIVS nadväzuje na strategické priority stanovené Stratégiou digitálneho jednotného trhu a bude sa aktívne podieľať na úlohách Akčného plánu, ktoré budú určené pre členské štáty. OVM v nadväznosti na im dané kompetencie nadviažu na strategické rámce EÚ a aktívne sa zapoja do Akčného plánu e-Government 2016-2020,[3] nadväzujúceho na Stratégiu jednotného digitálneho trhu v Európe a do programu ISA2 s cieľom napomôcť cezhraničnému poskytovaniu služieb nadviazaním na európske riešenia interoperability a spoločné rámce pre jednotlivé sektory.

    
    

    Slovensko akceptuje odporúčania EÚ týkajúce sa vytvorenia „Národného rámca interoperability“, ktorý  nadväzuje na „Európsky rámec interoperability“ (EIF2.0, pripravovaný EIF3.0). Národný rámec interoperability  je súčasťou aktivít súvisiacich s implementáciou strategických priorít tejto NKIVS.

    
    

    [1]http://ec.europa.eu/priorities/digital-single-market_en.

    [2]http://ec.europa.eu/isa/isa2/index_en.htm.

    [3] Akčný plán e-Government 2011 – 2015 https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/european-egovernment-action-plan-2011-2015. Akčný plán e-Government 2016 – 2020 https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/european-egovernment-action-plan-2016-2020.

    Linky a odkazy:

    Kap. 3.5
  • Riziká a ich zmiernenie

    
    

    Tabuľka 12: Prehľad rizík NKIVS

    Linky a odkazy:

    Kap. 3.6
• Strategická architektúra verejnej správy Skryť 3 podradené uzly. Zobraziť 3 podradené uzly.

  Strategická architektúra verejnej správy definuje kľúčové stavebné bloky prostredia verejnej správy tak, aby bolo možné na základe stanovených cieľov a princípov plánovať rozvoj e-Governmentu a dosiahnuť vysokú úroveň kvality služieb a informačných systémov verejnej správy.

  
  Strategická architektúra verejnej správy je definovaná na biznis vrstve, vrstve informačných systémov a technologickej vrstve. Výrazná pozornosť sa venuje bezpečnostnej architektúre, ktorá je chápaná prierezovo cez všetky vrstvy.

  

  Obrázok 2: Strategická architektúra verejnej správy SR

  
  

  Základný popis jednotlivých vrstiev strategickej architektúry verejnej správy je uvedený v kapitolách 4.1 až 4.3. Detailnejší pohľad nadväzujúci na jednotlivé stavebné bloky strategickej architektúry
  je aktualizovaný a zverejňovaný na webovom sídle úradu. 

  
  

  Architekti na úrovni strategickej architektúry spravujú model strategickej architektúry verejnej správy prostredníctvom architektonického nástroja v architektonickom repozitári Metainformačného systému verejnej správy (ďalej len „MetaIS“).

  Linky a odkazy:

  Kap. 4
• Referenčná architektúra konkrétnych riešení Skryť 5 podradených uzlov. Zobraziť 5 podradených uzlov.

  Správa a rozvoj architektúr jednotlivých riešení musí byť realizovaná v súlade so strategickou architektúrou verejnej správy. To znamená, že rovnako na týchto úrovniach je potrebné dodržiavať ciele a princípy informatizácie verejnej správy definované v tomto dokumente. 

  
  

  Jedným z hlavných predpokladov úspešného naplnenia cieľov NKIVS je, že sa relatívne veľký počet autonómnych (a postupne budovaných) informačných systémov verejnej správy (ISVS) musí či už pri podpore vonkajších (poskytovanie služby občanom a podnikateľom), alebo vnútorných (návrh politík a regulácií, rozvoj verejnej správy, realizácia podporných agend a podobne) procesov virtuálne chovať ako jeden prepojený celok – integrovaný informačný systém verejnej správy (IISVS). 

  
  

  Do budovania IISVS sú zapojení:

  - Centrálna úroveň, zodpovedná za vybudovanie a rozvoj rôznych centrálnych systémov
  a komponentov.

  - Jednotlivé organizácie verejnej správy zodpovedné za rozvoj legislatívou definovaných agendových, respektíve vlastných informačných systémov verejnej správy.

  
  

  Architektonický pohľad na e-Government pre potreby centrálnej úrovne (AKVS) reprezentuje takzvaná strategická architektúra (kapitola 4) a jej podrobnejšie pohľady – biznis architektúra (kapitola 4.1), architektúra informačných systémov (kapitola 4.2) a technologická architektúra (kapitola 4.3) verejnej správy. 

  
  

  Referenčná architektúra pre konkrétne riešenia (agendové, centrálne, vnútorné ISVS) naopak reprezentuje architektonický pohľad na e-Government pre potreby inštitúcie verejnej správy zodpovednej za rozvoj svojich agendových informačných systémov, alebo centrálnych či vnútorných informačných systémov verejnej správy, pre ktoré je táto inštitúcia gestorom.
  

  Obsah referenčnej architektúry by mal reflektovať dve dôležité fázy, ktoré ISVS čakajú v období do roka 2021 (ďalšie detaily sú definované v akčnom pláne v kapitole 7). 

  
  

  V rámci prvej fázy budú jednotlivé informačné systémy presúvané do vládneho cloudu (kvôli ekonomickým benefitom z centralizácie prevádzky) a zároveň pripájané na platformu dátovej integrácie tak, aby sa pri poskytovaní služieb čo najskôr dosiahli benefity využívania spoločných  komponent pri interakciách používateľom s verejnou správou a zabezpečil sa princíp „jedenkrát a dosť“. 

  
  

  Počas druhej fázy, budú jednotlivé informačné systémy verejnej správy postupne migrované do natívnej cloudovej architektúry, kedy spoločné časti agendových aj iných procesov budú vo väčšej či menšej miere zastrešované novými (SaaS) centrálnymi a prepojené s unikátnou logikou podporujúcou špecifické časti procesov, pričom sa očakáva celková modernizácia informačných systémov aplikovaním princípov tejto koncepcie (otvorené API, automatizované vybavenie služieb a podobne).

  
  

  Obsah referenčnej architektúry budú tvoriť dva modely:
  

  
  

  1.      Integračná architektúra. 

  Pojem integračná architektúravychádza zo štandardnej metodiky Enterprise Application Integration (EAI)[1] a rozumie sa pod ním sada pravidiel a dizajn rozhodnutí, ktoré zavedú poriadok a systematickosť do inak ad-hoc integrácií medzi jednotlivými čiastkovými systémami. 

  
  

  Hlavnými úlohami takejto systematizácie je umožniť automatizáciu procesov a ich interakciu s občanom v zmysle „jedenkrát a dosť“, optimalizovať počty prepojení a do budúcna pomáhať pri riadení rozvoja architektúry IISVS tak, aby čoraz viac procesov bolo možné poskytovať automatizovane a nedochádzalo pri rozvoji k zbytočným a duplicitným prepojeniam medzi systémami, zabraňovať dramatickým nárastom zložitosti či nákladov na údržbu prepojení. 

  
  

  Do 6 mesiacov od schválenia NKIVS sa vypracuje sa dokument, v ktorom sa zhromaždia a budú aktualizovať všetky informácie o tom kam a akým spôsobom je možné akýkoľvek ISVS pripojiť do IISVS tak, aby sa daný systém podieľal na poskytovaní vyššej úžitkovej hodnoty služieb (napríklad participácia na jedenkrát a dosť a to buď priamo cez vlastné služby, alebo nepriamo poskytovaním svojich referenčných údajom iným informačným systémom), alebo využíval existujúce spoločné moduly (napríklad pre platby, podpis, autentifikáciu a podobne). 

  
  

  Dokument nebude postihovať len  technologický popis dostupných rozhraní, ale aj o špecifikáciu fungovania a architektúru integračných zberníc a sadu odporúčaní aké parametre musí daný ISVS spĺňať (a aké prípravné kroky musí jeho vlastník vykonať), aby mohol byť úspešne pripojený do IISVS. Úspešné pripojenie do IISVS je podmienkou pre realizáciu rozvojových projektov.

  
  

  2.      Štandardizácia architektúry pre konkrétne riešenia 

  (aby boli vhodné pre vládny cloud): S nástupom cloudu bude postupne rozširované spektrum centrálne poskytovaných služieb formou PaaS. 

  
  

  Tomu musí zodpovedať postupné premietanie spôsobu ich využitia do  konkrétnych riešení (spoločný monitoring, podateľňa podobne). Štandardizácia architektúry pre konkrétne riešenia v tomto kontexte znamená ďalšie rozšírenie integračnej architektúry smerom dovnútra systémov v kontexte využitia nových služieb poskytovaných formou PaaS. 

  
  

  Postupné zoštíhľovanie a modernizácia agendových, centrálnych a vnútorných ISVS tak bude spojená s nárastom ekonomických benefitov z prevádzkovania vo vládnom cloude na plnú ambíciu definovanú v tejto koncepcii.

  Zodpovednosť za rozpracovanie referenčnej architektúry konkrétnych riešení (a zlaďovanie
  so strategickou architektúrou) vo forme uvedených dokumentov a jej aktualizáciu počas celého obdobia je na centrálnej úrovni (Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu). 

  
  

  Pri tvorbe segmentovej architektúry musí segmentový architekt vychádzať zo strategickej architektúry
  a referenčnej architektúry konkrétnych riešení.

  
  

  [1] EAI ako integračný framework - zdroj.: http://en.wikipedia.org/wiki/Enterprise_application_integration Z pohľadu TOGAF metodiky, je integračný framework nutnou podmienkou vstupu do fázy C: Information Systems Architecture ( v rámci ktorej sa už rozpisujú jednotlivé aplikačné systémy a dátové vrstvy). 

  
  

  Linky a odkazy:

  Kap. 5
• Priority informatizácie verejnej správy Skryť 2 podradené uzly. Zobraziť 2 podradené uzly.
  Dosiahnutie už vyššie uvedených cieľov a princípov informatizácie verejnej správy, ktoré sú riešené strategickou architektúrou verejnej správy, do značnej miery závisí od stanovenia si hlavných priorít informatizácie pre nasledujúce obdobie.

  Linky a odkazy:

  Kap. 6
• Návrh realizácie Skryť 5 podradených uzlov. Zobraziť 5 podradených uzlov.

  Ciele, princípy, prístup (kapitola 3) priority (kapitola 6) je nevyhnutné zladiť do harmonizovaného akčného plánu. 

  
  

  Návrh realizácie (ktorý je možné chápať ako akčný plán na vysokej úrovni) sa snaží minimalizovať riziko chýb, ktoré môžu nastať z nevhodného poradia projektov, respektíve z ich zlej vzájomnej koordinácie. Informačné prostredie verejnej správy je veľmi komplexný, previazaný systém, na ktorom participuje veľa hráčov – pochopenie vzájomných súvislostí má preto kľúčový význam pre naplnenie cieľovej ambície. 

  
  

  Akčný plán je nástrojom koordinácie všetkých ambícií definovaných v tejto koncepcii v praxi. Súčasťou akčného plánu je definícia postupových krokov zo súčasného stavu do cieľového. Akčný plán tak slúži ako dlhodobý plán pre informatizáciu verejnej správy a konkretizuje postup prechodu zo súčasného stavu do cieľového stavu.

  
  

  Pri hľadaní oporných bodov (respektíve dekompozičnej filozofie) pre zostavenie akčného plánu pre realizáciu koncepcie dokument vychádza z motivačného hľadiska, ktoré umožňuje vhodnú dekompozíciu na vzájomne nezávislé programové balíčky. Za tri kľúčové motivácie je možné považovať:

  1.      Zvyšovanie úžitkovej hodnoty služieb pre občanov  a podnikateľov,

  2.      Zvyšovanie kvality a efektívnosti fungovania verejnej správy,

  3.      Zvyšovanie otvorenosti a dôveryhodnosti verejnej správy.

  
  Určujúcou a prierezovou motiváciou je aj „Lepšie riadenie informatizácie“, ktorá definuje aktivity, nevyhnutné pre správny manažment verejného IT podľa myšlienok tejto koncepcie. Mapovanie priorít z kapitoly 6 do jednotlivých programových balíčkov, je znázornené v nasledujúcej tabuľke.

  
  

  
  

  Tabuľka 14: Motivačné faktory a priority informatizácie verejnej správy

  
  

  Prierezové priority číslo 9 a číslo 10 sú súčasťou akčného plánu. Budú samostatne rozpracované, budú súčasťou každej priority a budú realizované v priebehu celého akčného plánu. Preto nie sú vyznačené v nasledujúcich časových líniách.

  
  

  Z troch vyššie uvedených motivačných faktorov je kľúčovým prvý –  zvyšovať úžitkovú hodnotu elektronických služieb. Z hľadiska akčného plánu to znamená, že primárne sa budeme venovať zostaveniu logickej postupnosti krokov práve tejto dejovej línie, a ďalšie dve dejové línie  jej budú prispôsobené.

  
  

  Definovanie časovej postupnosti vo všetkých troch dejových líniách sa týka predovšetkým stanovenia spoločných cieľových míľnikov a súčasne „centrálnych riešení v jednotlivých oblastiach“, avšak nemá byť vnímané ako akákoľvek reštrikcia na používanie už existujúcich riešení. 

  
  

  Rovnako definovanie časovej postupnosti neznamená blokovanie novej implementácie, či funkčného rozvoja informačného systému, pokiaľ predmetom rozvoja nebude duplicitná funkčnosť s pripravovanými alebo už dostupnými centrálnymi riešeniami. Naopak, plán rozvoja každého informačného prostredia jednotlivých inštitúcií by mal obsahovať aj plán, kedy a akým spôsobom bude využívať funkčnosť centrálnych komponentov.

  
  

  Časové rámce uvedené v grafoch vyjadrujú:

  1.      Očakávanú prípravu podkladov, metodík a riešení na centrálnej úrovni, najmä prípravné práce formálneho alebo analytického charakteru, ako i implementácia služieb (bledomodrá čiara),

  2.      Začiatok dostupnosti služieb centrálnych prvkov (začiatok tmavomodrej čiary),

  3.      Cieľový míľnik, do kedy daná funkčnosť bude zavedená, respektíve uplatnená v každom relevantnom ISVS (koniec tmavomodrej čiary).

  
  

  Príprava podkladov na schvaľovanie štúdii uskutočniteľnosti musí predbiehať v potrebnom časovom predstihu pre definovaný míľnik na grafe.

  Linky a odkazy:

  Kap. 7
• Záver

  NKIVS nadväzuje na predchádzajúci dokument z roku 2008, ktorý sa venoval najmä oblasti digitalizácie úsekov výkonu správy a vytváraniu elektronických služieb pre občanov a podnikateľov.

  
  

  Tento dokument rozvíja definovanú architektúru integrovaného informačného systému verejnej správy s cieľom:

  • posunu k službám zameraným na zvyšovanie kvality života,
  • posunu k službám zameraným na nárast konkurencieschopnosti,
  • neustáleho zlepšovania služieb pri využívaní moderných technológií.

  
  

  Koncepcia navyše prináša nový pohľad na reformu fungovania štátu pomocou IKT so zámerom zefektívniť výkon verejnej správy a zvýšiť konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia najmä prostredníctvom:

  • zníženia administratívnej záťaže občanov a podnikateľov,
  • posilnenia schopnosti štátu podporovať inovácie a pokrok,
  • otvorenosti verejnej správy a zvýšenia spokojnosti verejnosti s fungovaním štátu,
  • efektívneho využívania zdrojov (finančných, ľudských, kapitálových a dátových) potrebných na výkon funkcií verejnej správy.

  
  

  NKIVS definuje strategickú architektúru verejnej správy na nasledujúce obdobie, podporuje zavedenie enterprise architektúry ako disciplíny na jej správu a udržiavanie a naznačuje nové priority informatizácie, ktoré vyplývajú najmä z potreby naplnenia strategických cieľov vlády SR a zároveň cieľov a merateľných ukazovateľov relevantných operačných programov podporovaných najmä z fondov EÚ.

  
  

  Dosiahnutie cieľov informatizácie verejnej správy, tak, ako sú definované v strategických cieľoch vlády a v cieľoch pre informatizáciu verejnej správy definovaných v operačnom programe Integrovaná Infraštruktúra - prioritná os 7 v kontexte cieľov optimalizácie procesov VS definovaných v operačnom programe Efektívna verejná správa, do značnej miery závisí od stanovenia priorít pre nasledujúce obdobie (2016-2020) a určenia zodpovednosti za ich realizáciu.

  
  

  Realizácia hlavných požiadaviek deklarovaných v stratégii informatizácie verejnej správy a naplnenie cieľov operačných programov je premietnutá do definovania kľúčových priorít informatizácie verejnej správy.

  
  

  Súčasťou rozpracovania jednotlivých priorít informatizácie je aj identifikácia budúcich kľúčových projektov, väzieb a závislostí pri ich realizácii a prepojenie informačných systémov verejnej správy na informačné systémy administratívy EÚ. Všetky uvedené kľúčové priority informatizácie predstavujú kvalitatívnu zmenu nielen v poskytovaní služieb verejnou správou verejnosti, ale aj v samotnom výkone verejnej správy.

  
  

  Informatizácia verejnej správy je  proces, ktorý je na jednej strane zameraný na plnenie dlhodobých cieľov a na druhej strane používa na plnenie týchto cieľov technológie s vysokou dynamikou inovácií
  a zmien. Táto skutočnosť je v predkladanej verzii koncepcie zohľadnená tak, že základné ciele a princípy, spolu s vysoko úrovňovým pohľadom na strategickú architektúru verejnej správy, vrátane návrhu realizácie priorít informatizácie, sú súčasťou hlavného dokumentu. Detaily týkajúce sa jednotlivých vrstiev strategickej architektúry verejnej správy sú súčasťou samostatných dokumentov, ktoré nadväzujú na NKIVS, a ktoré budú priebežne aktualizované podľa aktuálnej potreby, stavu a vývoja verejnej správy.

  
  

  Národná koncepcia informatizácie verejnej správy SR je platná od schválenia vládou. Je potrebné, aby všetky nové projekty boli v súlade s touto koncepciou a vychádzali z jej filozofických východísk a princípov, čo bude zohľadňované v jednotlivých koncepciách rozvoja informačných systémov (KRIS), ktoré inštitúcie verejnej správy na základe NKIVS vypracujú. Týka sa to i pripravovaných projektov, ktoré neboli uvedené do realizačnej fázy. NKIVS navrhuje viaceré podrobnejšie koncepcie a metodické usmernenia. 

  
  

  V prechodnom období (kým nebudú metodiky vypracované a schválené) je potrebné vychádzať z informácii v tomto dokumente a jeho výkladu, ktorý vykonáva Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ako i z ostatných platných predpisov. 

  
  

  V prípade bežiacich projektov sa odporúča, aby bol obsah projektu v maximálne možnej miere zosúladený s touto koncepciou, pričom sa dá očakávať špeciálne posúdenie súladu v rámci koordinácie programu informatizácie verejnej správy.

  Linky a odkazy:

  Kap. 8
• Súvisiace dokumenty

  Nasledujúca príloha obsahuje zoznam dokumentov, ktoré budú pripravené na základe tejto koncepcie ako podklad ďalší posun v oblasti a budú prerokované na rade vlády pre digitalizáciu verejnej správy.

  
  

  Vzhľadom na to, aby rozpracovanie uvedených tém nebolo poznačené negatívnym efektom z izolácie, bude navrhnutá vhodná štruktúra rozpracovania. Bude identifikované - ktoré dokumenty tvoria jeden celok (vecne spolu natoľko súvisia, že je potrebné aby ich tvorila jedna pracovná skupina), aby neželaný efekt izolovanej a vecne slabo koordinovanej rozpracovanosti bol eliminovaný.

  
  

  V zmysle systému vzájomnej koordinácie medzi Operačným programom Integrovaná infraštruktúra a Operačným programom Efektívna verejná správa bude Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu úzko spolupracovať s Ministerstvom vnútra SR na vypracovaní dokumentov, ktoré
  sú relevantné v tejto súvislosti.

  
  

  
  

  Tabuľka 15: Prehľad súvisiacich dokumentov

  
  

  Pri práci na dokumentoch sa bude postupovať koncepčne, pričom celkové rozpracovanie architektúry Integrovaného Informačného Systému Verejnej Správy (IISVS) bude pozostávať z postupnej práce
  na dokumentoch: Referenčná architektúra konkrétnych riešení, Strategická priorita: Integrácia
  a orchestrácia, Strategická priorita: Rozvoj agendových informačných systémov, Strategická priorita: 

  
  

  
  

  Obrázok 16: Časová os prípravy súvisiacich dokumentov (v mesiacoch od predloženia dokumentu)
  

  
  

  Využívanie centrálnych spoločných blokov, Strategická priorita: Multikanálový prístup, Strategická priorita: Interakcia s verejnou správou, životné udalosti a výber služby navigáciou. Podobne v rámci manažmentu dát budú riešené v úzkom súvise dokumenty Strategická priorita: Riadenie údajov a big data a Strategická priorita: Open data.
  
  

  
  

  Linky a odkazy:

  Kap. 9
• Slovník pojmov Skryť 61 podradených uzlov. Zobraziť 61 podradených uzlov.
  Slovník pojmov používaných v dokumente

  Linky a odkazy:

  Kap. 10
• Použitá literatúra
  [1] Ken Miller: Extrémna premena verejnej správy
  [2] Cass R. Sunstein: Jednoduchšie: Budúcnosť vlády
  [3] Gartner Symposium/ITxpo: 10 strategických technologických trendov pre inteligentné   vládnutie (Smart Government)
  [4] Michael Barber: Ako viesť vládu: tak aby občania profitovali a daňoví poplatníci sa nezbláznili
  [5] Alex Pentland: Sociálna fyzika: ako sa šíria dobré nápady – lekcie z novej vedy
  [6] William D. Eggers: Realizácia digitálnych riešení (Delivering on Digital): inovátori a technológie, ktoré transformujú vládu
  [7] EÚ Akčný plán e-Government 2016-2020: zrýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy
  [8] Špecifikácia štandardu Archimate 2.1

  Linky a odkazy:

  Kap. 11