Platnosť od: 2.7.2008
Účinnosť od: 1.9.2014
Účinnosť do: 31.8.2015
Zbierka zákonov č. 96/2008 strana 1914
Oblasť: Správne právo
Na účely tohto zákona sa rozumie dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole, alebo fyzická osoba pred začatím plnenia povinnej školskej dochádzky alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi, alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole.
Na účely tohto zákona sa rozumie školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy.
Na účely tohto zákona sa rozumie vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou.
(1) Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa § 6 a 7 alebo jeho ucelenej časti môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania uvedených v odsekoch 2 až 5.
(2) Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania.
(3) Základné vzdelanie sa člení na
a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,
b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.
(4) Stredné vzdelanie sa člení na
a) nižšie stredné odborné vzdelanie (nižšie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list ; dokladom o získanom stupni vzdelania v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,
b) stredné odborné vzdelanie (sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške s doložkou a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list,
c) úplné stredné všeobecné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,
d) úplné stredné odborné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške; v študijných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.
(5) Vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne alebo terciárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním
a) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS"; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného predpisu,
b) posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný umelec" so skratkou "DiS.art", titul sa uvádza za priezviskom.
Na účely tohto zákona sa rozumie školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu.
(1) Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia.
(2) Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá.
(3) Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.
(4) Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo podľa individuálneho učebného plánu.
(5) Poldenné vzdelávanie je organizované len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(6) Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(7) Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 6 so zabezpečením ubytovania a stravovania.
(8) Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.
(9) Diaľkové vzdelávania je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem konzultačných hodín.
(10) Dištančné vzdelávania je diaľkové vzdelávanie prostredníctvom korešpondencie, telekomunikačných médií a iných prostriedkov, pri ktorých spravidla nedochádza k priamym kontaktom medzi pedagogickým zamestnancom a samostatne študujúcim žiakom.
(11) V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia (ďalej len "kombinované štúdium").
(12) Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.
(13) Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma štúdia.
(14) Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.
(1) Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania podľa tohto zákona vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov
a) slovným hodnotením,
b) klasifikáciou,
c) kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
(2) Predmety, ktoré sa neklasifikujú, sú určené v školskom vzdelávacom programe.
(3) Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch nultého ročníka, prípravného ročníka a prvého až štvrtého ročníka základnej školy sa môže hodnotiť slovne týmito stupňami:
a) dosiahol veľmi dobré výsledky,
b) dosiahol dobré výsledky,
c) dosiahol uspokojivé výsledky,
d) dosiahol neuspokojivé výsledky.
(4) Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.
(5) Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:
a) 1 - výborný,
b) 2 - chválitebný,
c) 3 - dobrý,
d) 4 - dostatočný,
e) 5 - nedostatočný.
(6) Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:
a) 1 - veľmi dobré,
b) 2 - uspokojivé,
c) 3 - menej uspokojivé,
d) 4 - neuspokojivé.
(7) Celkové hodnotenie žiaka nultého ročníka, prípravného ročníka a prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení, ak tento záon neustanovuje inak vyjadruje takto:
a) prospel,
b) neprospel.
(8) Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej školy a žiaka strednej školy, ktorý bol hodnotený podľa odseku 1 písm. b), sa na konci prvého a druhého polroka vyjadruje na vysvedčení, ak tento zákon neustanovuje inak takto:
a) prospel s vyznamenaním,
b) prospel veľmi dobre,
c) prospel,
d) neprospel.
(9) Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú, a klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.
(10) V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka triedny učiteľ vydá žiakovi výpis slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka, zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(11) V posledný vyučovací deň školského roka sa vydáva žiakom vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka. V posledných ročníkoch vzdelávacích programov stredných škôl a odborných učilíšť sa žiakom vydáva vysvedčenie v poslednom vyučovacom dni pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(12) Žiak hodnotený slovne prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako "dosiahol dobré výsledky" a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré".
(13) Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1, 5 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré".
(14) Žiak hodnotený slovne prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako "dosiahol uspokojivé výsledky" a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré".
(15) Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 2, 0 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré".
(16) Žiak hodnotený slovne prospel, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako "dosiahol neuspokojivé výsledky".
(17) Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete.
(18) Žiak hodnotený slovne neprospel, ak z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako "dosiahol neuspokojivé výsledky".
(19) Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň prospechu nedostatočný.
Podmienky a pravidlá prijímania uvedené v piatej časti zákona, upravujúce nasledujúce oblasti:
a. Prijímanie na predprimárne vzdelávanie
b. Prijímanie na základné vzdelávanie
c. Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách
d. Prihlášky na vzdelávanie
e. Organizácia prijímacieho konania
f. Prijímacia skúška
g. Rozhodovanie o prijatí
h. Odvolanie proti rozhodnutiu o neprijatí
i. Prijímanie na externú alebo kombinovanú formu štúdia v stredných školách a na nadstavbové štúdium a na pomaturitné štúdium
j. Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl
k. Povinnosti riaditeľov škôl a miestnej štátnej správy
Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené
a) záverečnou skúškou,
b) maturitnou skúškou,
c) záverečnou pomaturitnou skúškou,
d) absolventskou skúškou.
§ 94
(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje
a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením; tieto školy sú špeciálne školy,
b) v ostatných školách podľa tohto zákona
1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,
2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; ak je to potrebné, takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.
(2) Pri výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa postupuje podľa vzdelávacích programov pre
a) deti a žiakov s mentálnym postihnutím,
b) deti a žiakov so sluchovým postihnutím,
c) deti a žiakov so zrakovým postihnutím,
d) deti a žiakov s telesným postihnutím,
e) deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,
f) deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
g) deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,
h) deti a žiakov hluchoslepých,
i) žiakov s vývinovými poruchami učenia,
j) žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,
k) deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,
l) deti a žiakov s poruchami správania.
Vzdelávacie programy podľa písmen a) až l) sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov.
(3) Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy alebo špeciálnej školy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
(1) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj
a) intelektového nadania detí a žiakov
1. všeobecného intelektového nadania,
2. špecifického intelektového nadania,
b) umeleckého nadania detí alebo žiakov,
c) športového nadania detí alebo žiakov.
(2) Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe diagnostiky vykonanej zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.
(3) Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých oblastí, a to najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej.
(4) Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí individuálneho alebo kolektívneho športu.
(5) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.
(6) V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania.
(7) Pre rozvíjanie nadania vytvárajú
a) inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,
b) individuálne podmienky školy.
(8) Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie zriaďovanie tried alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.
(9) Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním alebo žiakom s nadaním vytvárajú tým, že sa im umožní
a) vzdelávať sa v predmetoch vzdelávacieho programu základnej školy v materskej škole,
b) prijatie do školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,
c) rozšírené vyučovanie predmetov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole a strednej škole,
d) preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,
e) absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,
f) absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku,
g) získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu ako určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,
h) súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,
i) vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,
j) vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,
k) diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.
(10) Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach pre deti s nadaním a žiakov s nadaním.
(11) Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká škola, jazyková škola a centrum voľného času.
(1) Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem.
(2) Pre zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia vytvárajú školy individuálne podmienky.
(3) Pod individuálnymi podmienkami sa rozumie
a) vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu,
b) úprava organizácie výchovy a vzdelávania,
c) úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje,
d) využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.
(4) Ministerstvo školstva môže poskytnúť zriaďovateľom škôl podľa § 27 ods. 2 písm. b), § 95 ods. 1 písm. b) a § 104 ods. 1 písm. b) príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej len "príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia"). Príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa poskytuje podľa počtu žiakov, ktorým sa poskytuje dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením podľa osobitného predpisu, 61) pričom priemerný mesačný príjem rodiny za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov je najviac vo výške životného minima podľa osobitného predpisu.62)
(5) Výšku príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia určuje ministerstvo školstva.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom účel použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú
a) policajné školy,
b) školy požiarnej ochrany.
1) Sústavu školských zariadení tvoria
a) školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,
b) špeciálne výchovné zariadenia,
c) školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,
d) školské účelové zariadenia.
(2) Školské zariadenie podľa odseku 1 je právnická osoba, ak tak určí zriaďovateľ.
Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú:
a) školský klub detí,
b) centrum voľného času,
c) školský internát,
d) školské hospodárstvo,
e) stredisko odbornej praxe.
Špeciálnymi výchovnými zariadeniami sú:
a) diagnostické centrum,
b) reedukačné centrum,
c) liečebno-výchovné sanatórium.
(1) V školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie sa vykonáva najmä psychologická, pedagogická, špeciálnopedagogická vrátane logopedickej a liečebnopedagogickej činnosti a sociálna činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie. Osobitnú starostlivosť venujú deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Poradenské služby poskytujú aj zákonným zástupcom detí a pedagogickým zamestnancom.
(2) Základnými zložkami systému výchovného poradenstva a prevencie sú zariadenia výchovného, psychologického a špeciálnopedagogického poradenstva a prevencie (ďalej len "poradenské zariadenie"), ktorých súčasťou je
a) centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie,
b) centrum špeciálno-pedagogického poradenstva.
(3) K ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie patrí
a) výchovný poradca,
b) školský psychológ,
c) školský špeciálny pedagóg,
d) liečebný pedagóg,
e) sociálny pedagóg,
f) koordinátor prevencie.
(4) Jednotlivé zložky systému výchovného poradenstva a prevencie podľa odsekov 2 a 3 spolupracujú najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami. Zložky systému výchovného poradenstva a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené.
(5) Výchovný poradca, psychológ alebo školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg a koordinátor prevencie vykonávajú svoju činnosť v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a) až f) alebo v školských zariadeniach podľa § 117, 120 a odseku 2.
(6) Ministerstvo školstva metodicky usmerňuje činnosť poradenských zariadení.
(7) Poradenské zariadenia uvedené v odseku 2 metodicky usmerňujú činnosť ďalších zložiek systému výchovného poradenstva v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a) až f) alebo v školských zariadeniach podľa § 117 a 120 v členení určenom poradenským zariadením podľa odseku 2.
(8) Poradenské zariadenie uvedené v odseku 2 vykonáva činnosti
a) diagnostické,
b) poradenské,
c) terapeutické,
d) preventívne,
e) rehabilitačné.
(9) Poradenské zariadenie možno zriadiť pri najmenšom počte troch odborných zamestnancov.
(10) Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve vyberie poradenské zariadenie, ktoré poverí metodickým usmerňovaním poradenských zariadení vo svojej územnej pôsobnosti.
(11) Poradenské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytujú deťom, zákonným zástupcom, zamestnancom škôl a školských zariadení odborné činnosti podľa odseku 8 bezplatne.
Školské účelové zariadenia sú:
a) škola v prírode,
b) zariadenia školského stravovania,
c) stredisko služieb škole.
(1) Škola v prírode je účelové zariadenie, ktorého poslaním je umožniť deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovy a vzdelávania v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.
(2) Škola v prírode sa zriaďuje v ekologicky čistom prostredí, pričom spĺňa požadované hygienické, bezpečnostné, materiálno-technické a priestorové podmienky na výchovu a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie pre najmenej 25 detí alebo žiakov.
(3) Výdavky spojené s pobytom detí alebo žiakov v škole v prírode sa uhrádzajú aj z príspevku zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka. Z príspevku zákonného zástupcu sa môžu uhrádzať výdavky na dopravu, stravovanie, ubytovanie a ostatné náklady spojené s pobytom dieťaťa alebo žiaka v škole v prírode.
(4) Vysielajúca škola alebo školské zariadenie uhrádza pedagogickým zamestnancom a zdravotníckemu pracovníkovi výdavky spojené s vyslaním do školy v prírode podľa osobitného predpisu.
(5) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie, činnosti, prevádzky a materiálno-technického zabezpečenia škôl v prírode.
(1) Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. Zariadenia školského stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.
(2) Zariadenia školského stravovania sú:
a) školská jedáleň,
b) výdajná školská jedáleň.
(1) Školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení.
(2) Školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
(3) Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.
(4) Školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných výživových dávok, materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva a s možnosťou využitia receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre zostavovanie jedálnych lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka.
(5) V školskej jedálni sa môžu pripravovať diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie podľa materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie vydané ministerstvom školstva.
(6) Školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou; ak je zriadená pri školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou, je školským zariadením s celodennou prevádzkou.
(7) Školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4 pre viac výdajných školských jedální.
(8) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7, 5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
(9) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.
(10) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov, výšku príspevku na režijné náklady a podmienky úhrady v školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(11) Riaditeľ školskej jedálne, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktorého je školská jedáleň súčasťou, môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 8, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného predpisu.
(12) Zriaďovateľ školskej jedálne môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 10, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného predpisu.
(13) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.
(1) Výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná školská jedáleň zabezpečuje hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie jedál a nápojov; môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných polotovarov, jedál a nápojov zo školskej jedálne.
(2) Výdajná školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
(3) Stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby.
(4) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ výdajnej školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je výdajná školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
(5) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.
(6) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a výšku príspevku na režijné náklady vo výdajnej školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(7) Riaditeľ výdajnej školskej jedálne, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktorého je výdajná školská jedáleň súčasťou, môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 4, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného predpisu.
(8) Zriaďovateľ výdajnej školskej jedálne môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 6, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného predpisu.
(9) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.
(1) Stredisko služieb škole poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.
(2) Stredisko služieb škole poskytuje investorské a dodávateľské služby školám a školským zariadeniam vo svojej pôsobnosti, ktoré o to požiadajú.
Na účely tohto zákona sa rozumie informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnoručného podpisu uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu.
§ 28
(18) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ďalšie spôsoby organizácie a zabezpečovania výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole.
§30
(8) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej školy, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej škole vrátane integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a mimo nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov.
§ 48
(1) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom typy stredných odborných škôl, typy konzervatórií, typy stredných odborných škôl, pri ktorých sa môže uviesť prívlastok charakterizujúci prevládajúce študijné odbory a učebné odbory, v ktorých škola poskytuje odborné vzdelávanie a prípravu sústavu odborov vzdelávania pre stredné školy, druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie, organizáciu vzdelávania v triede strednej školy, rozsah štúdia, dĺžku štúdia a priebeh štúdia, hodnotenie a klasifikáciu žiakov, zoznam študijných odborov stredných odborných škôl, v ktorých sa vydáva okrem vysvedčenia o maturitnej skúške výučný list, podrobnosti o jednotlivých formách štúdia a zmenách v priebehu štúdia; sústavu odborov vzdelávania pre stredné odborné školy ustanoví po dohode s príslušným ústredným orgánom štátnej správy. Sústavu odborov vzdelávania pre stredné školy ustanoví ministerstvo školstva po dohode s ministerstvom zdravotníctva a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra").
(2) Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia tieto ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 53
(11) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob prijímania do jazykových škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky.
§ 93
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam predmetov maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej časti maturitnej skúšky, skladbu predmetov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných školách, podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, teoretickej časti odbornej zložky, praktickej časti odbornej zložky a absolventskej skúšky, umeleckých diel absolventských výkonov, tém absolventských písomných prác, spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pokyny na vykonávanie externej časti, písomnej formy internej časti a internej časti maturitnej skúšky, podrobnosti hodnotenia a klasifikácie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky.
§ 102
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách, spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl a ustanoví sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach a praktických školách a podrobnosti o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.
§ 107
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom účel použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
§ 119
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie a prevádzky školských klubov detí, centier voľného času, školských hospodárstiev a stredísk odbornej praxe, ich materiálno-technického vybavenia.
V zmysle zákona 245/2008Z.z. (o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
§ 129
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach, o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt, finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach, o personálnom, finančnom, materiálno-technickom a priestorovom zabezpečení, požiadavky na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie vybavenie karanténnej miestnosti a ochrannej miestnosti a spôsob vedenia dokumentácie v špeciálnych výchovných zariadeniach.
§ 136
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie poradenských zariadení, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia a vytvárania ďalších pracovísk.
§ 142
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.
Spoločné ustanovenia sú uvedené v § 144 – § 160.