§ 54
Trest
povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300
hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť
rokov.
§ 55
(1) Trest
povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od
nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj
primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k
tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností
nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu trestu povinnej
práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený
a) nemohol vykonávať trest povinnej
práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola
určená,
b) vykonával povinnú vojenskú službu
alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby,
c) zdržiaval sa v cudzine,
d) bol vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody v inej veci.
(2) Trest
povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo
invalidný.
(3) Trest
povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez
nároku na odmenu.
(4) Ak
odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo
zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia
alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest
odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň
nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu
tohto trestu.
(5) Súd môže
upustiť od výkonu trestu povinnej práce, ak sa odsúdený v čase výkonu tohto
trestu nie z vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo z
iných závažných dôvodov.