(1) Kto v
konaní pred súdom alebo v trestnom konaní
a) predloží
dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako
pravý,
b) falšuje,
pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu,
c) marí
alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka
súdneho konania alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo
prekladateľa, alebo
d) použije
násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu,
stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka,
prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní,
potrestá sa
odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
(2) Odňatím
slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak čin uvedený v odseku
1 spácha
a) v úmysle
sebe alebo inému zadovážiť značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu alebo
iný obzvlášť závažný následok,
b) v úmysle
zmariť alebo sťažiť inému uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
c) z
osobitného motívu,
d) ako
verejný činiteľ alebo iná osoba v súvislosti s výkonom svojho zamestnania,
povolania, postavenia alebo funkcie, alebo
e) ako osoba
vykonávajúca právomoc orgánu riadenia a správy súdov.