(1) Kto sa
zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať osobnú slobodu, alebo ho
unesie a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho
alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo
nemajetkovej povahy, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť
rokov.
(2) Odňatím
slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre
iného väčší prospech,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na chránenej osobe, alebo
d) z osobitného motívu.
(3) Odňatím
slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre
iného značný prospech, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví
alebo smrť.
(4) Odňatím
slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na
doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a získa ním pre seba alebo pre
iného prospech veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb,
alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.